<p>Moderná dvojpodlažná galéria s priestrannou záhradou prezentuje tvorbu národného umelca Jána Kulicha. Expozícia jeho diel sa každoročne obmieňa v jednotlivých tématických okruhoch.Galéria Jána Kulicha je situovaná v srdci Zvolenskej Slatiny, medzi školou a evanjelickým kostolom. Nachádza sa na pozemku s veľkou priľahlou záhradou. Až na malé výnimky sa celoživotná tvorba umelaca zachovala v celistvosti. Od drevených sošiek z detstva, cez skice, kresby, obrazy, medaily, reliéfy, komorné i monumentálne plastiky.</p>

Galéria J.Kulicha

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Galéria J.Kulicha</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Moderná dvojpodlažná galéria s priestrannou záhradou prezentuje tvorbu národného umelca Jána Kulicha. Expozícia jeho diel sa každoročne obmieňa v jednotlivých tématických okruhoch.Galéria Jána Kulicha je situovaná v srdci Zvolenskej Slatiny, medzi školou a evanjelickým kostolom. Nachádza sa na pozemku s veľkou priľahlou záhradou. Až na malé výnimky sa celoživotná tvorba umelaca zachovala v celistvosti. Od drevených sošiek z detstva, cez skice, kresby, obrazy, medaily, reliéfy, komorné i monumentálne plastiky.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Unikátna kaplnka je znútra i zvonku pokrytá jedľovou kôrou. Jedinečná kaplnka je málo známa a nachádza v susednom katastri obce Podkriváň- časť Horná Bzová. V minulosti patrila do Divínského panstva.Drevená kaplnka pochádza z roku 1910 a je zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie, postavená bola posledným správcom. Právom možno povedať, že patrí k najcennejším kultúrnym pozoruhodnostiam Podpoľania.</p>

Kôrová kaplnka

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Kôrová kaplnka</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Unikátna kaplnka je znútra i zvonku pokrytá jedľovou kôrou. Jedinečná kaplnka je málo známa a nachádza v susednom katastri obce Podkriváň- časť Horná Bzová. V minulosti patrila do Divínského panstva.Drevená kaplnka pochádza z roku 1910 a je zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie, postavená bola posledným správcom. Právom možno povedať, že patrí k najcennejším kultúrnym pozoruhodnostiam Podpoľania.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Terasové políčka výrazne ovplyvňujú identitu Hriňovských lazov a sú súčasťou Biosférickej rezervácie Poľana v rámci programu Človek a Biosféra. Je možné tu zažiť aj autentické ukážky lazníckeho života (alebo aspoň jeho fragmenty) a stále živé tradície i obyčaje spojené s kalendárnym cyklom, ako sú betlehemské i fašiangové obchôdzky; veľkonočná oblievačka; stavanie a váľanie májov, pálenie míľ na Turíce; dožinky a mnoho ďalších aktivít.</p>

Terasové políčka Poľana

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Terasové políčka Poľana</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Terasové políčka výrazne ovplyvňujú identitu Hriňovských lazov a sú súčasťou Biosférickej rezervácie Poľana v rámci programu Človek a Biosféra. Je možné tu zažiť aj autentické ukážky lazníckeho života (alebo aspoň jeho fragmenty) a stále živé tradície i obyčaje spojené s kalendárnym cyklom, ako sú betlehemské i fašiangové obchôdzky; veľkonočná oblievačka; stavanie a váľanie májov, pálenie míľ na Turíce; dožinky a mnoho ďalších aktivít.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Na mieste dnešného objektu stál už v 19. storočí mlyn s náhonom a pílou, neskôr ho do turistickej podoby prebudovalo poľnohospodárske družstvo. Budova bola v minulosti známa aj tým, že tvorila jednu z osobných zastávok na trati lesnej železničky medzi Vígľašom a lesníckou osadou Kyslinky. Svoju činnosť ukončila v roku 1974 a postupne ju rozobrali.</p>

Hrochotský mlyn

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Hrochotský mlyn</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Na mieste dnešného objektu stál už v 19. storočí mlyn s náhonom a pílou, neskôr ho do turistickej podoby prebudovalo poľnohospodárske družstvo. Budova bola v minulosti známa aj tým, že tvorila jednu z osobných zastávok na trati lesnej železničky medzi Vígľašom a lesníckou osadou Kyslinky. Svoju činnosť ukončila v roku 1974 a postupne ju rozobrali.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Prírodná pamiatka Jánošíkova skala sa nachádza v Hrochotskej doline. Je to mohutné aglomerátové bralo s výškou až 30 metrov. Zvetrávacie procesy mechanicky porušujú komplex pozdĺžnymi trhlinami a vytvárajú počiatočné štádium skalného mesta. Mechanickým zvetrávaním vznikol aj otvor uprostred brala pripomínajúci malú jaskyňu. Za chránené územie bola vyhlásená už koncom 19. storočia, znovu vyhlásená za chránený prírodný výtvor bola v roku 1964. Prírodnú pamiatku možno vidieť z lesnej cesty po odbočený z modrej turistickej značky. Výstup na Prírodnú pamiatku Jánošíkova skala je z dôvodu ochrany prírody zakázaný!</p>

Jánošíková skala

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Jánošíková skala</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Prírodná pamiatka Jánošíkova skala sa nachádza v Hrochotskej doline. Je to mohutné aglomerátové bralo s výškou až 30 metrov. Zvetrávacie procesy mechanicky porušujú komplex pozdĺžnymi trhlinami a vytvárajú počiatočné štádium skalného mesta. Mechanickým zvetrávaním vznikol aj otvor uprostred brala pripomínajúci malú jaskyňu. Za chránené územie bola vyhlásená už koncom 19. storočia, znovu vyhlásená za chránený prírodný výtvor bola v roku 1964. Prírodnú pamiatku možno vidieť z lesnej cesty po odbočený z modrej turistickej značky. Výstup na Prírodnú pamiatku Jánošíkova skala je z dôvodu ochrany prírody zakázaný!&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Vagačov dom začali stavať v roku 1908. V tom čase v jeho blízkosti vyrástol aj mestský dom. V rokoch 1932-1933 pribudla nadstavba. Dom, aj keď pre mnohých hodnotný, nikdy nebol zaradený medzi pamiatky. Aj preto sa pri rekonštrukcii nemuseli dodržiavať tak prísne pravidlá. No podľa slov samotného majiteľa, sa pri oprave snažia zachrániť všetko, čo sa dá s prihliadaním na pôvodnú podobu stavby. V jeho primárnom záujme je zachovanie historickej podoby budovy a jej remeselný odkaz.</p>

Vagačov dom

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Vagačov dom</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Vagačov dom začali stavať v roku 1908. V tom čase v jeho blízkosti vyrástol aj mestský dom. V rokoch 1932-1933 pribudla nadstavba. Dom, aj keď pre mnohých hodnotný, nikdy nebol zaradený medzi pamiatky. Aj preto sa pri rekonštrukcii nemuseli dodržiavať tak prísne pravidlá. No podľa slov samotného majiteľa, sa pri oprave snažia zachrániť všetko, čo sa dá s prihliadaním na pôvodnú podobu stavby. V jeho primárnom záujme je zachovanie historickej podoby budovy a jej remeselný odkaz.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Koliba bola postavená v roku 1953 a nachádza v pastierskej oblasti Javorinka. V minulosti bol tento priestor využívaný domácimi gazdami ako pastva pre ovce a dobytok.</p> <p>Javorinka je novootvorený objekt slúžiaci pre turistickú verejnosť na prenocovanie vo vlastných spacákoch a načerpanie nových síl pri potulkách Poľanou. Útulňa je otvorená pre každého dobrého človeka nonstop a zadarmo. V priestoroch koliby sa vyspí na pričniach 8 osôb. K dispozícii sú taktiež drevené lavice a stoly- ,,táfľe“. Zdroj pitnej vody- studničku nájdete asi 100 metrov od koliby, pod kopcom.</p>

Turistická útulňa Javorinka

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Turistická útulňa Javorinka</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Koliba bola postavená v roku 1953 a nachádza v pastierskej oblasti Javorinka. V minulosti bol tento priestor využívaný domácimi gazdami ako pastva pre ovce a dobytok.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Javorinka je novootvorený objekt slúžiaci pre turistickú verejnosť na prenocovanie vo vlastných spacákoch a načerpanie nových síl pri potulkách Poľanou. Útulňa je otvorená pre každého dobrého človeka nonstop a zadarmo. V priestoroch koliby sa vyspí na pričniach 8 osôb. K dispozícii sú taktiež drevené lavice a stoly- ,,táfľe“. Zdroj pitnej vody- studničku nájdete asi 100 metrov od koliby, pod kopcom.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Pamätná izba prof. Štefana Nosáľa ponúka návštevníkom komplexný obraz o jeho živote. Venuje sa detstvu, vzdelaniu, pôsobeniu v tanečnej skupine Odzemkári, v súbore Lúčnica, publikáciám, oblasti hudby, filmu a ďalším témam. Hriňovská drevenica je zároveň inštitúciou, ktorá sa venuje regionálnej výchove pre základné a umelecké školy, miestne združenia a folklórne súbory.</p>

Drevenica Štefana Nosáľa

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Drevenica Štefana Nosáľa</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Pamätná izba prof. Štefana Nosáľa ponúka návštevníkom komplexný obraz o jeho živote. Venuje sa detstvu, vzdelaniu, pôsobeniu v tanečnej skupine Odzemkári, v súbore Lúčnica, publikáciám, oblasti hudby, filmu a ďalším témam. Hriňovská drevenica je zároveň inštitúciou, ktorá sa venuje regionálnej výchove pre základné a umelecké školy, miestne združenia a folklórne súbory.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>O histórii bzovských sklární sa návštevníci dozvedia z infopanelov pri novopostavenej Hupkovej sklárskej peci v Dolnej Bzovej. Pôvodnú začali stavať v roku 1769, dokončili ju a spustili v roku 1771.V r. 1769 po vzájomnej dohode medzi prefektom divínskeho panstva Jozefom Fejérpatakym a sklárskym majstrom Bernardom Hupkom došlo k uzatvoreniu zmluvy o výstavbe novej sklárskej huty. Majster Hupka sa zaviazal, že hutu na výrobu krištáľového a rezaného skla postaví na Bzovej a do panskej pokladnice z nej bude každoročne odvádzať 200 zlatých. Táto zmluva bola zaprezentovaná 3. júna 1769.</p>

Hupková sklárska pec

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Hupková sklárska pec</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;O histórii bzovských sklární sa návštevníci dozvedia z infopanelov pri novopostavenej Hupkovej sklárskej peci v Dolnej Bzovej. Pôvodnú začali stavať v roku 1769, dokončili ju a spustili v roku 1771.V r. 1769 po vzájomnej dohode medzi prefektom divínskeho panstva Jozefom Fejérpatakym a sklárskym majstrom Bernardom Hupkom došlo k uzatvoreniu zmluvy o výstavbe novej sklárskej huty. Majster Hupka sa zaviazal, že hutu na výrobu krištáľového a rezaného skla postaví na Bzovej a do panskej pokladnice z nej bude každoročne odvádzať 200 zlatých. Táto zmluva bola zaprezentovaná 3. júna 1769.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Národná kultúrna pamiatka Zvolenský zámok je dominantou a symbolom stredoslovenského mesta Zvolen. Tento goticko--renesančný zámok dal postaviť v 70. rokoch 14. storočia uhorský kráľ Ľudovít I. ako poľovnícke sídlo uhorských kráľov.</p> <p>Medzi stále expozície patrí výstava kópií diel Majtra Pavla z Levoče alebo výber z diel európskeho výtvarného umenia.</p>

Zvolenský zámok

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Zvolenský zámok</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Národná kultúrna pamiatka Zvolenský zámok je dominantou a symbolom stredoslovenského mesta Zvolen. Tento goticko--renesančný zámok dal postaviť v 70. rokoch 14. storočia uhorský kráľ Ľudovít I. ako poľovnícke sídlo uhorských kráľov.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Medzi stále expozície patrí výstava kópií diel Majtra Pavla z Levoče alebo výber z diel európskeho výtvarného umenia.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Vystavený pancierový vlak je replika vyrobená pre film o SNP v roku 1974. Z pôvodných troch pancierových vlakov sa dodnes zachovali len dva vozne. Tankový vozeň je odstavený v priestoroch železničného depa vo Zvolene, guľometný vozeň bol prevezený do parku pred múzeom SNP v Banskej Bystrici.</p>

Pancierový vlak Hurban

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Pancierový vlak Hurban</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Vystavený pancierový vlak je replika vyrobená pre film o SNP v roku 1974. Z pôvodných troch pancierových vlakov sa dodnes zachovali len dva vozne. Tankový vozeň je odstavený v priestoroch železničného depa vo Zvolene, guľometný vozeň bol prevezený do parku pred múzeom SNP v Banskej Bystrici.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Melichova skala je 30 m vysoká skalná veža vyčnievajúca z okolitých miernych svahov. Jej názov však nie je náhodný. Nakoľko bralo stojí na pôde, ktorá kedysi patrila rodine Melichovej. Od roku 1964 je vyhlásená za prírodnú pamiatku.</p> <p>K tejto monumentálne skale sa viaže aj povesť, ktorá hovorí, že je to skamenená dcéra tejto rodiny Melichovej s nošou na chrbte, ktorá cestou na svadbu skamenela.</p>

Melichova skala

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Melichova skala</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Melichova skala je 30 m vysoká skalná veža vyčnievajúca z okolitých miernych svahov. Jej názov však nie je náhodný. Nakoľko bralo stojí na pôde, ktorá kedysi patrila rodine Melichovej. Od roku 1964 je vyhlásená za prírodnú pamiatku.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;K tejto monumentálne skale sa viaže aj povesť, ktorá hovorí, že je to skamenená dcéra tejto rodiny Melichovej s nošou na chrbte, ktorá cestou na svadbu skamenela.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>To, čo vás v tejto lokalite očarí, je extrémne členitý reliéf, ktorý má za sebou už dlhú horolezeckú tradíciu.Z historického hľadiska o doposiaľ jedinú známu včasno-stredovekú lokalitu v Detvianskej kotline . Je známe, že Kaľamárka priťahovala pozornosť človeka už v praveku a ani v súčasnosti tomu nie je inak.</p> <p>Okrem horolezcov sa tu ročne vystrieda aj množstvo turistov, ktorý bažia po adrenalínových zážitkoch z týchto skalnatých tiesňav. Celá vrcholová plošina je voľne dostupná len zo severu. Pre horolezcov ponúka toto andezitové bralo ponúka dva sektory na lezenie, a to dolné skaly, ktoré sú vysoké do 20 metrov a nanovo preistené borhákmi.</p>

Kaľamárka

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Kaľamárka</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;To, čo vás v tejto lokalite očarí, je extrémne členitý reliéf, ktorý má za sebou už dlhú horolezeckú tradíciu.Z historického hľadiska o doposiaľ jedinú známu včasno-stredovekú lokalitu v Detvianskej kotline . Je známe, že Kaľamárka priťahovala pozornosť človeka už v praveku a ani v súčasnosti tomu nie je inak.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Okrem horolezcov sa tu ročne vystrieda aj množstvo turistov, ktorý bažia po adrenalínových zážitkoch z týchto skalnatých tiesňav. Celá vrcholová plošina je voľne dostupná len zo severu. Pre horolezcov ponúka toto andezitové bralo ponúka dva sektory na lezenie, a to dolné skaly, ktoré sú vysoké do 20 metrov a nanovo preistené borhákmi.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Národná prírodná pamiatka Vodopád Bystré sa nachádza na južných svahoch Poľany, asi 8 km severne od Hriňovej. Popýšiť sa môže svojou 23 metrovou výškou, vďaka čomu patrí nielen medzi najvyššie, ale i najmohutnejšie slovenské vodopády. Vodopád vznikol približne pred 13,5 miliónmi rokov, stuhnutím lávy. Z tej sa vytvorili čierny andezitové bloky, ktoré dnes pripomínajú veľké kvádre, po ktorých steká burácajúci prameň vodopádu. Prechod okolo vodopádu umožňujú rebríky a lano, a preto je potrebné zachovať opatrnosť. Dostač sa k nemu dá viacerými chodníčkami. Krásna, ale poučná je trasa, ktorá vedie z Hriňovej, pretože jej súčasťou je aj nový náučný chodník dlhý 3 kilometre.</p>

Vodopád Bystré

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Vodopád Bystré</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Národná prírodná pamiatka Vodopád Bystré sa nachádza na južných svahoch Poľany, asi 8 km severne od Hriňovej. Popýšiť sa môže svojou 23 metrovou výškou, vďaka čomu patrí nielen medzi najvyššie, ale i najmohutnejšie slovenské vodopády. Vodopád vznikol približne pred 13,5 miliónmi rokov, stuhnutím lávy. Z tej sa vytvorili čierny andezitové bloky, ktoré dnes pripomínajú veľké kvádre, po ktorých steká burácajúci prameň vodopádu. Prechod okolo vodopádu umožňujú rebríky a lano, a preto je potrebné zachovať opatrnosť. Dostač sa k nemu dá viacerými chodníčkami. Krásna, ale poučná je trasa, ktorá vedie z Hriňovej, pretože jej súčasťou je aj nový náučný chodník dlhý 3 kilometre.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Väčšinu územia Poľany zaberajú husté, nepriestupné lesy, neraz s pralesným charakterom. V najvyšších polohách Zadnej Poľany je zachovaný pôvodný smrekový les.</p> <p>A akoby uprostred nej , vo vyhasnutom kráteri stratovulkánu, leží lesnícka osada Kyslinky.</p> <p>Vedie sem Náučný chodník Poľana - Kyslinky, ktorý je zrekonštruovaný, a tak láka stále viac turistov, ktorí túžia spoznať toto unikátne miesto. Na trase náučného chodníka sa návštevníci oboznámia s prírodnými hodnotami Chránenej krajinnej oblasti Poľana.</p>

Poľana Kyslinky

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Poľana Kyslinky</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Väčšinu územia Poľany zaberajú husté, nepriestupné lesy, neraz s pralesným charakterom. V najvyšších polohách Zadnej Poľany je zachovaný pôvodný smrekový les.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;A akoby uprostred nej , vo vyhasnutom kráteri stratovulkánu, leží lesnícka osada Kyslinky.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Vedie sem Náučný chodník Poľana - Kyslinky, ktorý je zrekonštruovaný, a tak láka stále viac turistov, ktorí túžia spoznať toto unikátne miesto. Na trase náučného chodníka sa návštevníci oboznámia s prírodnými hodnotami Chránenej krajinnej oblasti Poľana.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Údolie tejto tiesňavy rozdeľuje Farebný potok, na ktorom rozbúrená voda padá do hĺbky sedem metrov. Krásna scenéria okolo Králického vodopádu je dotvorená aj skalným masívom so zaujímavými zákutiami. Tiesňavu a vodopád môžete nájsť neďaleko obce Králiky, blízko Banskej Bystrice, ktorá je východiskom pre túry do Kremnických vrchov. Ide o nenáročnú túru, skôr pokojnú prechádzku lesným terénom, ktorá je ideálna aj pre tých najmenších či rekreačných turistov.</p>

Králický vodopád

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Králický vodopád</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Údolie tejto tiesňavy rozdeľuje Farebný potok, na ktorom rozbúrená voda padá do hĺbky sedem metrov. Krásna scenéria okolo Králického vodopádu je dotvorená aj skalným masívom so zaujímavými zákutiami. Tiesňavu a vodopád môžete nájsť neďaleko obce Králiky, blízko Banskej Bystrice, ktorá je východiskom pre túry do Kremnických vrchov. Ide o nenáročnú túru, skôr pokojnú prechádzku lesným terénom, ktorá je ideálna aj pre tých najmenších či rekreačných turistov.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>V oblasti Podpoľania je pre Vás pripravených viac než 300 km značených cyklotrás a množstvo miestnych cestičiek po okolitých lazoch pod Poľanou.</p> <p>Cyklotrasy a cyklochodníky pre svojich návštevníkov ponúka aj Masarykov dvor vo Vígľaši, ktorý má na areál napojených niekoľko trás. Priamo z Masarykovho dvora vedie cyklochodník cez malebné obce pod Poľanou cez Stožok, Krné, Detvu, Kostolnú, Dúbravy, Hradnú, Holcov Majer, Vígľaš a späť na Masarykov dvor.</p>

Cyklotrasy na Podpoľaní

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Cyklotrasy na Podpoľaní</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;V oblasti Podpoľania je pre Vás pripravených viac než 300 km značených cyklotrás a množstvo miestnych cestičiek po okolitých lazoch pod Poľanou.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Cyklotrasy a cyklochodníky pre svojich návštevníkov ponúka aj Masarykov dvor vo Vígľaši, ktorý má na areál napojených niekoľko trás. Priamo z Masarykovho dvora vedie cyklochodník cez malebné obce pod Poľanou cez Stožok, Krné, Detvu, Kostolnú, Dúbravy, Hradnú, Holcov Majer, Vígľaš a späť na Masarykov dvor.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Múzeum patrí k najmladším detvianskym kultúrnym inštitúciám, nakoľko bolo založené v roku 1994. Podpolianske múzeum sa zaoberá dokumentovaním a sprístupňovaním hmotných i duchovných artefaktov Podpoľania. Pre návštevníkov má pripravených niekoľko stálych expozícii:</p> <ul> <li>expozícia Ovce moje, ovce... Valaská kultúra na Podpoľaní</li> <li>historická výstava Detva v kontexte Vígľašského panstva</li> <li>expozícia Z Detvy na more... Július Juraj Thurzo - prvý slovenský námorný kapitán</li> </ul> <p>Okrem stálych expozícii celoročne ponúka návštevníkom aj prezentačné podujatia, ako napríklad kultúrno - výchovné aktivity, tvorivé výtvarné dielne regionálneho charakteru, či krátkodobé výstavy.</p> <p>&nbsp;</p>

Podpolianske múzeum Detva

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Podpolianske múzeum Detva</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Múzeum patrí k najmladším detvianskym kultúrnym inštitúciám, nakoľko bolo založené v roku 1994. Podpolianske múzeum sa zaoberá dokumentovaním a sprístupňovaním hmotných i duchovných artefaktov Podpoľania. Pre návštevníkov má pripravených niekoľko stálych expozícii:&lt;/p&gt; &lt;ul&gt; &lt;li&gt;expozícia Ovce moje, ovce... Valaská kultúra na Podpoľaní&lt;/li&gt; &lt;li&gt;historická výstava Detva v kontexte Vígľašského panstva&lt;/li&gt; &lt;li&gt;expozícia Z Detvy na more... Július Juraj Thurzo - prvý slovenský námorný kapitán&lt;/li&gt; &lt;/ul&gt; &lt;p&gt;Okrem stálych expozícii celoročne ponúka návštevníkom aj prezentačné podujatia, ako napríklad kultúrno - výchovné aktivity, tvorivé výtvarné dielne regionálneho charakteru, či krátkodobé výstavy.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;&amp;nbsp;&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Chránená krajinná oblasť Poľana je zaradená do zoznamu UNESCO. Jej rozloha je 20360 ha. Pohorie Poľana je naším najvyšším sopečným pohorím a na rovnomennom najvyššom vrchole dosahuje 1458 metrov. V celej oblasti sa kôli ochrane nachádzajú iba dve rekreačné zariadenia: Horský hotel Poľana a Chata pod Hrbom. O význame chránenej krajinnej oblasti Poľana svedčia aj zaujímavosti, ktoré sa tu nachádzajú: 3 národné prírodné rezervácie: Hrončecký grúň, Ľubietovský Vepor a Zadná Poľana ,1 národná prírodná pamiatka: Vodopád Bystré, 7 prírodných pamiatok: Bátovský balvan,Havranka,Jánošíková skala,Kalamárka,Melichova skala,Spády a Veporské skalky, 7 prírodných rezervácií: Havranie skaly,Kopa,Mačinová,Pod Dudášom,Pri Bútľavke,Príslopy a Vrchslatina, 4 chránené areály: Dolná Zálomská,Horná Chrapková,Hrochotská Bukovina a Meandre Kamenistého potoka</p>

Poľana

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Poľana</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Chránená krajinná oblasť Poľana je zaradená do zoznamu UNESCO. Jej rozloha je 20360 ha. Pohorie Poľana je naším najvyšším sopečným pohorím a na rovnomennom najvyššom vrchole dosahuje 1458 metrov. V celej oblasti sa kôli ochrane nachádzajú iba dve rekreačné zariadenia: Horský hotel Poľana a Chata pod Hrbom. O význame chránenej krajinnej oblasti Poľana svedčia aj zaujímavosti, ktoré sa tu nachádzajú: 3 národné prírodné rezervácie: Hrončecký grúň, Ľubietovský Vepor a Zadná Poľana ,1 národná prírodná pamiatka: Vodopád Bystré, 7 prírodných pamiatok: Bátovský balvan,Havranka,Jánošíková skala,Kalamárka,Melichova skala,Spády a Veporské skalky, 7 prírodných rezervácií: Havranie skaly,Kopa,Mačinová,Pod Dudášom,Pri Bútľavke,Príslopy a Vrchslatina, 4 chránené areály: Dolná Zálomská,Horná Chrapková,Hrochotská Bukovina a Meandre Kamenistého potoka&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Čertova skala je geologickou kuriozitou nielen v prírodnej rezervácii Boky, ale i v strednej Európe. Konkrétne ide o veľký balvan (tzv. skalný hríb), na ktorom by nebolo nič zvláštne, ak by neležal na maličkej vztičnej ploche podložia.</p> <p>Ako prvé vám určite napadne, že tento balvan sa každou chvíľou zrúti. Odborníci však tvrdia, že toto spojenie je pevné a nehrozí, že by v najbližšej dobe došlo k jeho narušeniu.</p>

Čertova skala

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Čertova skala</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Čertova skala je geologickou kuriozitou nielen v prírodnej rezervácii Boky, ale i v strednej Európe. Konkrétne ide o veľký balvan (tzv. skalný hríb), na ktorom by nebolo nič zvláštne, ak by neležal na maličkej vztičnej ploche podložia.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Ako prvé vám určite napadne, že tento balvan sa každou chvíľou zrúti. Odborníci však tvrdia, že toto spojenie je pevné a nehrozí, že by v najbližšej dobe došlo k jeho narušeniu.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>NRuiny Pustého hradu sa nachádzajú neďaleko Zvolena nad sútokom riek Hron a Slatina. Skladá sa z dvoch hradných celkov: Dolný a Horný hrad, ktoré sú spojené takmer 400 metrov dlhým kamenozemným valom.</p> <p>Hradný komplex bol vybudovaný v priebehu 12. - 14. storočia a už v polovici 15. storočia bol zničený vo vojne medzi Jánom Huňadym a Jánom Jiskrom z Brandýsa. Najzachovalejšími časťami Pustého hradu sú hlavná vstupná brána Horného hradu a zrúcaniny obytnej veže Dolného hradu. Na hrade prebieha aj archeologický výskum, ktorý odkryl na mieste hradu staršie praveké opevnenie.</p>

Pustý hrad

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Pustý hrad</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;NRuiny Pustého hradu sa nachádzajú neďaleko Zvolena nad sútokom riek Hron a Slatina. Skladá sa z dvoch hradných celkov: Dolný a Horný hrad, ktoré sú spojené takmer 400 metrov dlhým kamenozemným valom.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Hradný komplex bol vybudovaný v priebehu 12. - 14. storočia a už v polovici 15. storočia bol zničený vo vojne medzi Jánom Huňadym a Jánom Jiskrom z Brandýsa. Najzachovalejšími časťami Pustého hradu sú hlavná vstupná brána Horného hradu a zrúcaniny obytnej veže Dolného hradu. Na hrade prebieha aj archeologický výskum, ktorý odkryl na mieste hradu staršie praveké opevnenie.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Ruiny zámku v dezolátnom stave boli odkúpené od obce súkromným investorom v roku 2007, kedy sa začal realizovať projekt obnovy zámku pod dohľadom odborníkov z pamiatkových úradov.</p> <p>Hotel a zámok v jednom je miesto, kde sa spája história spolu s luxusnými službami. Hotel disponuje 55 izbami v ôsmich kategóriách.</p>

Vígľašský zámok

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Vígľašský zámok</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Ruiny zámku v dezolátnom stave boli odkúpené od obce súkromným investorom v roku 2007, kedy sa začal realizovať projekt obnovy zámku pod dohľadom odborníkov z pamiatkových úradov.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Hotel a zámok v jednom je miesto, kde sa spája história spolu s luxusnými službami. Hotel disponuje 55 izbami v ôsmich kategóriách.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Hrad sa nachádza na vrchole skaly takmer v centre Fiľakova.</p> <p>Dnes sídli na Fiľakovskom hrade Hradné múzeum s expozíciami o histórii hradu a jeho okolia. Vystavené sú tu vzácne stredoveké hradné nálezy a predmety z obdobia 39-ročnej tureckej okupácie Fiľakova.Súčasťou expozície sú aj hodnotné exponáty z najvýznamnejších archeologických lokalít v okolí Fiľakova.</p> <p>&nbsp;</p>

Fiľakovský hrad

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Fiľakovský hrad</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Hrad sa nachádza na vrchole skaly takmer v centre Fiľakova.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Dnes sídli na Fiľakovskom hrade Hradné múzeum s expozíciami o histórii hradu a jeho okolia. Vystavené sú tu vzácne stredoveké hradné nálezy a predmety z obdobia 39-ročnej tureckej okupácie Fiľakova.Súčasťou expozície sú aj hodnotné exponáty z najvýznamnejších archeologických lokalít v okolí Fiľakova.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;&amp;nbsp;&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Zámocký hotel Galicia Nueva, v preklade Nová Halič, svoje služby poskytuje od júna 2016, keď mali prví hostia možnosť navštíviť vynovenú pamiatku a využiť gastronomické služby zámockej reštaurácie Rosalia, kaviarne Arcadia a vinárne Nicolaus. Pre ďalšie rôznorodé aktivity je možné využiť priestory reštaurácie, vinárne so salónikmi, knižnicu či priestor s terasou a nádherným výhľadom na široké okolie Haliče. Dokonalý relax si hostia vychutnajú v exkluzívnych priestoroch wellness centra s bazénom, saunami, masážami a vírivou vaňou. Krásu a pokoj okolitej prírody si návštevníci môžu vychutnať v zámockom parku a lesoparku s rybníkom.</p> <p>&nbsp;</p>

Zámocký hotel Galicia nueva

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Zámocký hotel Galicia nueva</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Zámocký hotel Galicia Nueva, v preklade Nová Halič, svoje služby poskytuje od júna 2016, keď mali prví hostia možnosť navštíviť vynovenú pamiatku a využiť gastronomické služby zámockej reštaurácie Rosalia, kaviarne Arcadia a vinárne Nicolaus. Pre ďalšie rôznorodé aktivity je možné využiť priestory reštaurácie, vinárne so salónikmi, knižnicu či priestor s terasou a nádherným výhľadom na široké okolie Haliče. Dokonalý relax si hostia vychutnajú v exkluzívnych priestoroch wellness centra s bazénom, saunami, masážami a vírivou vaňou. Krásu a pokoj okolitej prírody si návštevníci môžu vychutnať v zámockom parku a lesoparku s rybníkom.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;&amp;nbsp;&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Synagóga je dielom maďarského architekta Leopolda Baumhorna a pochádza z obdobia 1924 – 1925.</p> <p>Zaujímavosťou je, že synagóga v Lučenci je jednou zo štyroch rovnakých synagóg na svete, ostatné tri sa nachádzajú v Amsterdame, Bruseli a v Tel Avive. Synagóga až do roku 1944 slúžila svojmu účelu, neskôr sa využívala už len ako sklad. Synagóga dlhé roky chátrala. Rekonštrukcia synagógy prebehla v rokoch 2014 – 2015 a je prístupná pre verejnosť.</p>

Synagóga v Lučenci

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Synagóga v Lučenci</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Synagóga je dielom maďarského architekta Leopolda Baumhorna a pochádza z obdobia 1924 – 1925.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Zaujímavosťou je, že synagóga v Lučenci je jednou zo štyroch rovnakých synagóg na svete, ostatné tri sa nachádzajú v Amsterdame, Bruseli a v Tel Avive. Synagóga až do roku 1944 slúžila svojmu účelu, neskôr sa využívala už len ako sklad. Synagóga dlhé roky chátrala. Rekonštrukcia synagógy prebehla v rokoch 2014 – 2015 a je prístupná pre verejnosť.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Pamiatky v historickom centre mesta sú súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie. V mestskej pamiatkovej rezervácii Banská Štiavnica sa nachádza 360 pamiatkových objektov. Vytvárajú jedinečný súbor vysokej kultúrnej a historickej hodnoty, ktorý je navyše zasadený do nádherného horského prostredia Štiavnických vrchov.Hlavnou dominantou centra mesta je <a draggable="false" href="https://slovakia.travel/stary-zamok-banska-stiavnica" rel="noopener" target="_blank">Starý zámok</a> ležiaci západne od Trojičného námestia. Najstarším objektom v zámku je bývalý farský kostol.. Dnes Starý zámok slúži ako múzeum.Na protiľahlom kopci stojí od roku 1571 <a draggable="false" href="https://slovakia.travel/novy-zamok-banska-stiavnica" rel="noopener" target="_blank">Nový zámok</a>, ktorý sa takisto využíva na muzeálne účely.Najviac pamiatok sa v Banskej Štiavnici sústreďuje do priestoru medzi Trojičným a Radničným námestím. Obe námestia oddeľuje gotický Kostol sv. Kataríny z konca 15. storočia a budova radnice so štíhlou hodinovou vežou.</p>

Banská Štiavnica

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Banská Štiavnica</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Pamiatky v historickom centre mesta sú súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie. V mestskej pamiatkovej rezervácii Banská Štiavnica sa nachádza 360 pamiatkových objektov. Vytvárajú jedinečný súbor vysokej kultúrnej a historickej hodnoty, ktorý je navyše zasadený do nádherného horského prostredia Štiavnických vrchov.Hlavnou dominantou centra mesta je &lt;a draggable="false" href="https://slovakia.travel/stary-zamok-banska-stiavnica" rel="noopener" target="_blank"&gt;Starý zámok&lt;/a&gt; ležiaci západne od Trojičného námestia. Najstarším objektom v zámku je bývalý farský kostol.. Dnes Starý zámok slúži ako múzeum.Na protiľahlom kopci stojí od roku 1571 &lt;a draggable="false" href="https://slovakia.travel/novy-zamok-banska-stiavnica" rel="noopener" target="_blank"&gt;Nový zámok&lt;/a&gt;, ktorý sa takisto využíva na muzeálne účely.Najviac pamiatok sa v Banskej Štiavnici sústreďuje do priestoru medzi Trojičným a Radničným námestím. Obe námestia oddeľuje gotický Kostol sv. Kataríny z konca 15. storočia a budova radnice so štíhlou hodinovou vežou.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Kremnica je mesto ležiace v <a draggable="false" href="https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDiar_nad_Hronom_(okres)" rel="noopener" target="_blank">okrese Žiar nad Hronom</a>. Už od <a draggable="false" href="https://sk.wikipedia.org/wiki/10._storo%C4%8Die" rel="noopener" target="_blank">10. storočia</a> sa v meste a okolí ťažilo zlato a striebro. Kremnica je od roku <a draggable="false" href="https://sk.wikipedia.org/wiki/1328" rel="noopener" target="_blank">1328</a> <a draggable="false" href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Slobodn%C3%A9_kr%C3%A1%C4%BEovsk%C3%A9_bansk%C3%A9_mesto" rel="noopener" target="_blank">slobodné kráľovské banské mesto</a> a od <a draggable="false" href="https://sk.wikipedia.org/wiki/14._storo%C4%8Die" rel="noopener" target="_blank">14. storočia</a> je prezývaná Zlatá Kremnica. V meste sídli <a draggable="false" href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Mincov%C5%88a_Kremnica" rel="noopener" target="_blank">Mincovňa Kremnica</a>, ktorá je najstaršia dodnes existujúca mincovňa na svete. <a draggable="false" href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Mestsk%C3%BD_hrad_v_Kremnici" rel="noopener" target="_blank">Mestský hrad v Kremnici</a> je <a draggable="false" href="https://sk.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1rodn%C3%A1_kult%C3%BArna_pamiatka_Slovenskej_republiky" rel="noopener" target="_blank">národná kultúrna pamiatka</a>. V Kremnici sa uskutočňujú viaceré umelecké a športové podujatia slovenského a medzinárodného významu.</p>

Kremnica

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Kremnica</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Kremnica je mesto ležiace v &lt;a draggable="false" href="https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDiar_nad_Hronom_(okres)" rel="noopener" target="_blank"&gt;okrese Žiar nad Hronom&lt;/a&gt;. Už od &lt;a draggable="false" href="https://sk.wikipedia.org/wiki/10._storo%C4%8Die" rel="noopener" target="_blank"&gt;10. storočia&lt;/a&gt; sa v meste a okolí ťažilo zlato a striebro. Kremnica je od roku &lt;a draggable="false" href="https://sk.wikipedia.org/wiki/1328" rel="noopener" target="_blank"&gt;1328&lt;/a&gt; &lt;a draggable="false" href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Slobodn%C3%A9_kr%C3%A1%C4%BEovsk%C3%A9_bansk%C3%A9_mesto" rel="noopener" target="_blank"&gt;slobodné kráľovské banské mesto&lt;/a&gt; a od &lt;a draggable="false" href="https://sk.wikipedia.org/wiki/14._storo%C4%8Die" rel="noopener" target="_blank"&gt;14. storočia&lt;/a&gt; je prezývaná Zlatá Kremnica. V meste sídli &lt;a draggable="false" href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Mincov%C5%88a_Kremnica" rel="noopener" target="_blank"&gt;Mincovňa Kremnica&lt;/a&gt;, ktorá je najstaršia dodnes existujúca mincovňa na svete. &lt;a draggable="false" href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Mestsk%C3%BD_hrad_v_Kremnici" rel="noopener" target="_blank"&gt;Mestský hrad v Kremnici&lt;/a&gt; je &lt;a draggable="false" href="https://sk.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1rodn%C3%A1_kult%C3%BArna_pamiatka_Slovenskej_republiky" rel="noopener" target="_blank"&gt;národná kultúrna pamiatka&lt;/a&gt;. V Kremnici sa uskutočňujú viaceré umelecké a športové podujatia slovenského a medzinárodného významu.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Unikátny drevený kostolík sa nachádza sa neďaleko Banskej Bystrice. Nie je tradičným dreveným kostolíkom, a preto púta pozornosť mnohých turistov.</p> <p>Ide o artikulárny evanjelický kostol v Hronseku. Zaraďuje sa medzi unikátne drevené kostoly, ktoré sú pozoruhodné nielen architektúrou, ale aj svojou technológiou výstavby. Je postavený iba z dreva a pri ich stavbe dokonca neboli použité ani žiadne kovové klince.</p>

Drevený artikulárny kostol

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Drevený artikulárny kostol</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Unikátny drevený kostolík sa nachádza sa neďaleko Banskej Bystrice. Nie je tradičným dreveným kostolíkom, a preto púta pozornosť mnohých turistov.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Ide o artikulárny evanjelický kostol v Hronseku. Zaraďuje sa medzi unikátne drevené kostoly, ktoré sú pozoruhodné nielen architektúrou, ale aj svojou technológiou výstavby. Je postavený iba z dreva a pri ich stavbe dokonca neboli použité ani žiadne kovové klince.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Čiernohronská železnica (ČHŽ) je úzkokoľajná lesná železnica s rozchodom 760 mm. Jej výstavba začala v roku 1908 a o rok neskôr 1909 začala na trati pravidelná premávka. Bola značne rozvetvená a po druhej svetovej vojne dosahovala historicky najväčšiu dĺžku 131,98 km.</p> <p>Lesná železnica sa zapísala i do dejín Slovenského národného povstania v roku 1944, keď zabezpečovala pre partizánov dovoz proviantu a munície do hôr. Významným spôsobom prispela ku skutočnosti, že Nemci Čierny Balog nikdy nedobyli.</p>

Čiernohorská železnica

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Čiernohorská železnica</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Čiernohronská železnica (ČHŽ) je úzkokoľajná lesná železnica s rozchodom 760 mm. Jej výstavba začala v roku 1908 a o rok neskôr 1909 začala na trati pravidelná premávka. Bola značne rozvetvená a po druhej svetovej vojne dosahovala historicky najväčšiu dĺžku 131,98 km.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Lesná železnica sa zapísala i do dejín Slovenského národného povstania v roku 1944, keď zabezpečovala pre partizánov dovoz proviantu a munície do hôr. Významným spôsobom prispela ku skutočnosti, že Nemci Čierny Balog nikdy nedobyli.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Arborétum Borová hora sa nachádza len 3 kilometre od Zvolena, uvelebené v povodí rieky Hron. Toto unikátne zariadenie svojho druhu na Slovensku je vedecko - pedagogickým pracoviskom Technickej univerzity vo Zvolene.</p> <p>Návštevníkom ponúka dych berúci pohľad na viac ako 1000 foriem a kultivarov rôznych druhov drevín. Popýšiť sa môže aj veľmi cennou zbierkou viac ako 600 sôrt ruží najmä od československých, ale aj významných svetových šľachtiteľov a približne rovnaký počet zaujímavých a tvarovo premenlivých druhov sukulentných rastlín.</p>

Arborétum Borova hora

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Arborétum Borova hora</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Arborétum Borová hora sa nachádza len 3 kilometre od Zvolena, uvelebené v povodí rieky Hron. Toto unikátne zariadenie svojho druhu na Slovensku je vedecko - pedagogickým pracoviskom Technickej univerzity vo Zvolene.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Návštevníkom ponúka dych berúci pohľad na viac ako 1000 foriem a kultivarov rôznych druhov drevín. Popýšiť sa môže aj veľmi cennou zbierkou viac ako 600 sôrt ruží najmä od československých, ale aj významných svetových šľachtiteľov a približne rovnaký počet zaujímavých a tvarovo premenlivých druhov sukulentných rastlín.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Lyžiarske stredisko Látky - Prašivá sa nachádza v aráli hotela Zerrenpach v krásnom a odľahlom prostredí Slovenského rudohoria. Lyžiarske stredisko ocenia najmä rodiny s deťmi a začínajúci lyžiari.</p> <p>Stredisko disponuje dvomi lyžiarskymi vlekmi a jedným detským vlekom s dĺžkou 70 m. Lyžiarsky nadšenci určite ocenia aj romantickú atmosféru večerného lyžovania. V areáli lyžiarskeho strediska je k dispozícii aj požičovňa lyží a snowboardov, ski servis a bufet.</p>

Lyžiarske stredisko Zerrenpach Látky

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Lyžiarske stredisko Zerrenpach Látky</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Lyžiarske stredisko Látky - Prašivá sa nachádza v aráli hotela Zerrenpach v krásnom a odľahlom prostredí Slovenského rudohoria. Lyžiarske stredisko ocenia najmä rodiny s deťmi a začínajúci lyžiari.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Stredisko disponuje dvomi lyžiarskymi vlekmi a jedným detským vlekom s dĺžkou 70 m. Lyžiarsky nadšenci určite ocenia aj romantickú atmosféru večerného lyžovania. V areáli lyžiarskeho strediska je k dispozícii aj požičovňa lyží a snowboardov, ski servis a bufet.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Neďaleko mesta Banská Bystrica pri obci Králiky sa nachádza lyžiarske stredisko Ski Králiky. Areál strediska ponúka návštevníkom lyžovanie na štyroch upravovaných zjazdovkách, ktoré sú obsluhované dvomi vlekmi a modernou štvorsedačkou.</p> <p>Svahy sú vhodné predovšetkým pre začiatočníkov a rodiny z deťmi.</p> <p>Stredisko ponúka aj snowtubing a večerné lyžovanie. Nechýba ani požičovňa lyžiarskej výstroje a lyžiarska skôlka pre začínajúcich lyžiarov.</p>

Ski Králiky

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Ski Králiky</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Neďaleko mesta Banská Bystrica pri obci Králiky sa nachádza lyžiarske stredisko Ski Králiky. Areál strediska ponúka návštevníkom lyžovanie na štyroch upravovaných zjazdovkách, ktoré sú obsluhované dvomi vlekmi a modernou štvorsedačkou.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Svahy sú vhodné predovšetkým pre začiatočníkov a rodiny z deťmi.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Stredisko ponúka aj snowtubing a večerné lyžovanie. Nechýba ani požičovňa lyžiarskej výstroje a lyžiarska skôlka pre začínajúcich lyžiarov.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Celoročný relax a zábavu ponúka termálne kúpalisko Aquatermal Strehová. Kúpalisko sa nachádza v malebnej a turistami vyhľadávanej obci Dolná Strehová, na juhu Slovenska.</p> <p>Termálne kúpalisko v Dolnej Strehovej ponúka rekreantom šesť vonkajších bazénov, do ktorých je voda dodávaná z troch vrtov. Voda v bazénoch sa dosahuje teplu 28°C - 36°C.</p> <p>Vonkajší areál Kupko Strehová okrem plaveckej činnosti či relaxu v bazénoch aj množstvo atrakcií (športoviská, detské ihriská), a taktiež mnoho možností na občerstvenie - reštaurácia, bufety a stánok so zmrzlinou.</p>

Aquatermal Dolná Strehová

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Aquatermal Dolná Strehová</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Celoročný relax a zábavu ponúka termálne kúpalisko Aquatermal Strehová. Kúpalisko sa nachádza v malebnej a turistami vyhľadávanej obci Dolná Strehová, na juhu Slovenska.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Termálne kúpalisko v Dolnej Strehovej ponúka rekreantom šesť vonkajších bazénov, do ktorých je voda dodávaná z troch vrtov. Voda v bazénoch sa dosahuje teplu 28°C - 36°C.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Vonkajší areál Kupko Strehová okrem plaveckej činnosti či relaxu v bazénoch aj množstvo atrakcií (športoviská, detské ihriská), a taktiež mnoho možností na občerstvenie - reštaurácia, bufety a stánok so zmrzlinou.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Aquapark Kováčová sa nachádza severozápadne od kúpeľov. Je zásobovaný termálnou vodou z kúpeľného prameňa. Voda sa však musí pre jej vysokú teplotu schladzovať. Je otvorený aj v zime ale v tomto období sú niektoré bazény uzavreté.</p> <p>Liečivá termálna voda ako aj krásne podhorské prostredie dáva tie najlepšie predpoklady pre oddych a regeneráciu celého tela. V širokej ponuke bazénov si každý člen rodiny nájde tú správnu vodnú plochu alebo vodnú atrakciu.</p>

HolidayPark Kováčová

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>HolidayPark Kováčová</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Aquapark Kováčová sa nachádza severozápadne od kúpeľov. Je zásobovaný termálnou vodou z kúpeľného prameňa. Voda sa však musí pre jej vysokú teplotu schladzovať. Je otvorený aj v zime ale v tomto období sú niektoré bazény uzavreté.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Liečivá termálna voda ako aj krásne podhorské prostredie dáva tie najlepšie predpoklady pre oddych a regeneráciu celého tela. V širokej ponuke bazénov si každý člen rodiny nájde tú správnu vodnú plochu alebo vodnú atrakciu.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Miraj resort leží na významnej križovatke ciest východ-západ a sever-juh v blízkosti mesta Lučenec, v jeho mestskej časti Opatová. Hotel disponuje 55 izbami a apartmánmi s celkovou kapacitou 180 lôžok. Hostia majú k dispozícií wellness &amp; spa, fitness centrum, bowling, reštauráciu, lobby bar a obchodnú galériu.</p> <p>Dominantou resortu sú bazény s morskou vodou, palmy a piesočnatá pláž s pravým morským pieskom. Spojenie týchto elementov a polohy vytvára jedinečnú dovolenkovú atmosféru, takmer identickú s exotickými krajinami. Okrem dovolenky, si atmosféru môžete vychutnať aj na služobnej ceste. Súčasťou hotela je aj kongresovo-spoločenské centrum s kapacitou až 180 osôb. Svojim návštevníkom ponúkame prvotriedne služby a nezabudnuteľné zážitky.</p>

Miraj Resort

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Miraj Resort</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Miraj resort leží na významnej križovatke ciest východ-západ a sever-juh v blízkosti mesta Lučenec, v jeho mestskej časti Opatová. Hotel disponuje 55 izbami a apartmánmi s celkovou kapacitou 180 lôžok. Hostia majú k dispozícií wellness &amp;amp; spa, fitness centrum, bowling, reštauráciu, lobby bar a obchodnú galériu.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Dominantou resortu sú bazény s morskou vodou, palmy a piesočnatá pláž s pravým morským pieskom. Spojenie týchto elementov a polohy vytvára jedinečnú dovolenkovú atmosféru, takmer identickú s exotickými krajinami. Okrem dovolenky, si atmosféru môžete vychutnať aj na služobnej ceste. Súčasťou hotela je aj kongresovo-spoločenské centrum s kapacitou až 180 osôb. Svojim návštevníkom ponúkame prvotriedne služby a nezabudnuteľné zážitky.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Kalváriu tvorí 14 zastavení krížovej cesty a malá kaplnka. Zastavenia sú malé murované hranolové stavbičky s obdĺžnikovým pôdorysom, odstupňovaným soklom, zastrešené sedlovou strieškou. Presklené niky, ukončené lomeným oblúkom vypĺňajú štukové polychrómované reliéfy výjavov krížovej cesty. Päť zo štrnástich zastavení stojí pozdĺž chodníka, ktorý vedie cez cintorín.</p>

Detvianska Kalvária

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Detvianska Kalvária</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Kalváriu tvorí 14 zastavení krížovej cesty a malá kaplnka. Zastavenia sú malé murované hranolové stavbičky s obdĺžnikovým pôdorysom, odstupňovaným soklom, zastrešené sedlovou strieškou. Presklené niky, ukončené lomeným oblúkom vypĺňajú štukové polychrómované reliéfy výjavov krížovej cesty. Päť zo štrnástich zastavení stojí pozdĺž chodníka, ktorý vedie cez cintorín.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Lesnú železnicu z Vígľaša na Poľanu začali stavať v roku 1904. Prvý úsek z Vígľaša k očovskej píle dokončili v roku 1905 a do prevádzky ho uviedli v roku 1906. V roku 1907 bol dokončený úsek z Očovej do Kysliniek – do prevádzky uvedený 23.11.1907. Celková dĺžka trate bola 26 km.</p> <p>Odbor kultúry Okresného Národného Výboru rozhodol o tom, že niekoľko metrov koľají, parný rušeň U175 48, osobný vozeň, plošinový vozeň a 4 oplenové vozne predsa len ostanú zachované. V ďaka tomuto rozhodnutiu ich dnes môžeme nájsť pod hradom na východnom okraji obce Vígľaš. Po bývalej trase dráhy dnes vedú lesné cesty.</p>

Historický vlak vo Vígľaši

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Historický vlak vo Vígľaši</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Lesnú železnicu z Vígľaša na Poľanu začali stavať v roku 1904. Prvý úsek z Vígľaša k očovskej píle dokončili v roku 1905 a do prevádzky ho uviedli v roku 1906. V roku 1907 bol dokončený úsek z Očovej do Kysliniek – do prevádzky uvedený 23.11.1907. Celková dĺžka trate bola 26 km.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Odbor kultúry Okresného Národného Výboru rozhodol o tom, že niekoľko metrov koľají, parný rušeň U175 48, osobný vozeň, plošinový vozeň a 4 oplenové vozne predsa len ostanú zachované. V ďaka tomuto rozhodnutiu ich dnes môžeme nájsť pod hradom na východnom okraji obce Vígľaš. Po bývalej trase dráhy dnes vedú lesné cesty.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


Holidaypark Kováčová

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Holidaypark Kováčová</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Aquapark Kováčová sa nachádza severozápadne od kúpeľov. Je zásobovaný termálnou vodou z kúpeľného prameňa. Voda sa však musí pre jej vysokú teplotu schladzovať. Je otvorený aj v zime ale v tomto období sú niektoré bazény uzavreté.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Liečivá termálna voda ako aj krásne podhorské prostredie dáva tie najlepšie predpoklady pre oddych a regeneráciu celého tela. V širokej ponuke bazénov si každý člen rodiny nájde tú správnu vodnú plochu alebo vodnú atrakciu.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>V zrekonštruovaných priestoroch Zichyho kaštiela v Divíne sa nachádza Múzeum histórie obce Divín. V jeho expozíciách získate zhliadnete prehľad histórie, prírody a iných zaujímavostí obce Divín.</p> <p>Prvá expozícia je venovaná je dejinám kaštieľa a rodu Zichyovcov, ktorí ho vlastnili od konca 17. storočia. V ďalších dvoch miestnostiach uvidíte expozíciu približujúcu dejiny obce od praveku až po novovek.Hrad Divín je zrúcanina gotického hradu, ktorého ruiny sa nachádzajú v obci Divín.</p> <p>Hrad bol postavený na prelome 12. a 13. storočia na ochranu cesty do stredoslovenskej banskej oblasti.</p>

Hrad Divín, Kaštieľ Divín

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Hrad Divín, Kaštieľ Divín</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;V zrekonštruovaných priestoroch Zichyho kaštiela v Divíne sa nachádza Múzeum histórie obce Divín. V jeho expozíciách získate zhliadnete prehľad histórie, prírody a iných zaujímavostí obce Divín.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Prvá expozícia je venovaná je dejinám kaštieľa a rodu Zichyovcov, ktorí ho vlastnili od konca 17. storočia. V ďalších dvoch miestnostiach uvidíte expozíciu približujúcu dejiny obce od praveku až po novovek.Hrad Divín je zrúcanina gotického hradu, ktorého ruiny sa nachádzajú v obci Divín.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Hrad bol postavený na prelome 12. a 13. storočia na ochranu cesty do stredoslovenskej banskej oblasti.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:98" dir="auto" style="text-align:justify">Na vŕšku Vápenica na hornom konci dediny Zolná (súčasť Zvolena) stojí ranogotický kostol. Známy je z roku 1292. V 14. storočí neznámi umelci vyzdobili jeho steny freskami, ktorých podstatná časť je dnes zreštaurovaná. V čase tureckého nebezpečenstva kostol obohnali múrom a pre dedinčanov slúžil ako útočisko. V roku 1773 bol ovplyvnený barokom, do dnes sa však zachovali niektoré stavebné prvky z pôvodného chrámu. V roku 1945 bol poškodený delostreleckými granátmi. Jeho opravu z posledných rokov ocenil pri svojej návšteve aj princ Charles.</p>

Kostol v Zolnej

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Kostol v Zolnej</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:98" dir="auto"&gt;Na vŕšku Vápenica na hornom konci dediny Zolná (súčasť Zvolena) stojí ranogotický kostol.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:98" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Na vŕšku Vápenica na hornom konci dediny Zolná (súčasť Zvolena) stojí ranogotický kostol. Známy je z roku 1292. V 14. storočí neznámi umelci vyzdobili jeho steny freskami, ktorých podstatná časť je dnes zreštaurovaná. V čase tureckého nebezpečenstva kostol obohnali múrom a pre dedinčanov slúžil ako útočisko. V roku 1773 bol ovplyvnený barokom, do dnes sa však zachovali niektoré stavebné prvky z pôvodného chrámu. V roku 1945 bol poškodený delostreleckými granátmi. Jeho opravu z posledných rokov ocenil pri svojej návšteve aj princ Charles.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:175" dir="auto" style="text-align:justify">Každoročne sa druhý júlový víkend na detvianskom amfiteátri organizuje jeden z najväčších folklórnych festivalov na Slovensku - Folklórne slávnosti pod Poľanou. Ich tradícia siaha až do roku 1966. Pravidelne si trojdňový program na hlavnom pódiu a množstvo sprievodných podujatí spolu s remeselným jarmokom príde pozrieť viac ako 50 tisíc návštevníkov.</p>

Folklórne slávnosti pod Poľanou

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Folklórne slávnosti pod Poľanou</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:175" dir="auto"&gt;Každoročne sa druhý júlový víkend na detvianskom amfiteátri organizuje jeden z najväčších folklórnych festivalov na Slovensku - Folklórne slávnosti pod Poľanou.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:175" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Každoročne sa druhý júlový víkend na detvianskom amfiteátri organizuje jeden z najväčších folklórnych festivalov na Slovensku - Folklórne slávnosti pod Poľanou. Ich tradícia siaha až do roku 1966. Pravidelne si trojdňový program na hlavnom pódiu a množstvo sprievodných podujatí spolu s remeselným jarmokom príde pozrieť viac ako 50 tisíc návštevníkov.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:132" dir="auto" style="text-align:justify">Chcete vedieť, ako vyzerá Podpoľanie, Zvolenská kotlina, Banská Bystrica či dokonca Nízke a Vysoké Tatry z pohľadu vtákov? V Aeroklube v Očovej si tento zážitok môžete dopriať počas letu na vetroni L-23 alebo na motorovom lietadle Z-43. Odvážnejší si môžu vyskúšať aj pilotovanie lietadla.</p>

Aeroklub Očová

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Aeroklub Očová</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:132" dir="auto"&gt;Chcete vedieť, ako vyzerá Podpoľanie, Zvolenská kotlina, Banská Bystrica či dokonca Nízke a Vysoké Tatry z pohľadu vtákov?&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:132" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Chcete vedieť, ako vyzerá Podpoľanie, Zvolenská kotlina, Banská Bystrica či dokonca Nízke a Vysoké Tatry z pohľadu vtákov? V Aeroklube v Očovej si tento zážitok môžete dopriať počas letu na vetroni L-23 alebo na motorovom lietadle Z-43. Odvážnejší si môžu vyskúšať aj pilotovanie lietadla.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:110" dir="auto" style="text-align:justify">Na Raticovom vrchu, odkiaľ je nádherný výhľad na podpolianske lazy, je umiestnený kapucínsky kláštor. Miesto nepriťahuje len veriacich, ale aj množstvo turistov. Každú prvú sobotu v mesiaci sa tu konajú fatimské púte.</p>

Raticov vrch

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Raticov vrch</name>
  <anotation>&lt;p&gt;Na Raticovom vrchu, odkiaľ je nádherný výhľad na podpolianske lazy, je umiestnený kapucínsky kláštor.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:110" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Na Raticovom vrchu, odkiaľ je nádherný výhľad na podpolianske lazy, je umiestnený kapucínsky kláštor. Miesto nepriťahuje len veriacich, ale aj množstvo turistov. Každú prvú sobotu v mesiaci sa tu konajú fatimské púte.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:86" dir="auto" style="text-align:justify">Lesnícka osada Kyslinky sa nachádza v kráteri, v srdci Poľany, neďaleko Hrochote. Je to unikátny typ osídlenia, ktorý do roku 1975 spájala so zvyškom sveta v podstate len úzkorozchodná lesná železnička. Tá bola, nanešťastie, rozobratá. Nachádza sa tu chránená rezervácia pre jeleniu zver a na konci druhej svetovej vojny na Trojskalskej plošine skolili výnimočnú trofej ohodnotenú 241 bodmi – partizánskeho jeleňa. Kyslinky patria k najkrajším oblastiam Poľany.</p>

Lesnícka osada Kyslinky

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Lesnícka osada Kyslinky</name>
  <anotation>&lt;p&gt;Lesnícka osada Kyslinky sa nachádza v kráteri, v srdci Poľany, neďaleko Hrochote.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:86" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Lesnícka osada Kyslinky sa nachádza v kráteri, v srdci Poľany, neďaleko Hrochote. Je to unikátny typ osídlenia, ktorý do roku 1975 spájala so zvyškom sveta v podstate len úzkorozchodná lesná železnička. Tá bola, nanešťastie, rozobratá. Nachádza sa tu chránená rezervácia pre jeleniu zver a na konci druhej svetovej vojny na Trojskalskej plošine skolili výnimočnú trofej ohodnotenú 241 bodmi – partizánskeho jeleňa. Kyslinky patria k najkrajším oblastiam Poľany.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:161" dir="auto" style="text-align:justify">Keď zbojníkov naháňali drábi, zbojnícky kapitán na vrchole Žiarca zlostne tresol do veľkého balvanu pod ním, ten sa odtrhol a zgúľal sa dolu svahom.</p> <p data-sourcepos="3:1-3:161" dir="auto" style="text-align:justify">Alebo sa len mohutný aglomerátový blok, ktorý sa v starších štvrtohorách uvoľnil mrazovým zvetrávaním, zrútil na údolnú nivu Hučavy.Isté však je, že Bátovský balvan je vysoký 14 metrov a má priemer 8 metrov.Typická sopečná bomba hruškovitého tvaru, ktorú vidieť medzi spevneným sopečným materiálom, je dôkazom toho, že v čase dopadu bola ešte v polotekutom stave. Na balvane kedysi narástla borovica až do výšky deviatich metrov, no neodolala sile víchra. Keby balvan prezývaný Svedok mohol, porozprával by všetky príbehy, ktoré sa v Hrochotskej doline udiali.</p>

Bátovský balvan

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Bátovský balvan</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:161" dir="auto"&gt;Keď zbojníkov naháňali drábi, zbojnícky kapitán na vrchole Žiarca zlostne tresol do veľkého balvanu pod ním, ten sa odtrhol a zgúľal sa dolu svahom&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:161" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Keď zbojníkov naháňali drábi, zbojnícky kapitán na vrchole Žiarca zlostne tresol do veľkého balvanu pod ním, ten sa odtrhol a zgúľal sa dolu svahom.&lt;/p&gt; &lt;p data-sourcepos="3:1-3:161" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Alebo sa len mohutný aglomerátový blok, ktorý sa v starších štvrtohorách uvoľnil mrazovým zvetrávaním, zrútil na údolnú nivu Hučavy.Isté však je, že Bátovský balvan je vysoký 14 metrov a má priemer 8 metrov.Typická sopečná bomba hruškovitého tvaru, ktorú vidieť medzi spevneným sopečným materiálom, je dôkazom toho, že v čase dopadu bola ešte v polotekutom stave. Na balvane kedysi narástla borovica až do výšky deviatich metrov, no neodolala sile víchra. Keby balvan prezývaný Svedok mohol, porozprával by všetky príbehy, ktoré sa v Hrochotskej doline udiali.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:56" dir="auto" style="text-align:justify">Ľadolezci obľubujú prírodnú rezerváciu Mačinová. Tá predstavuje typický príklad blokoviska až suťoviska, ktoré vzniklo na okraji lávového prúdu a je charakteristické pre územie vulkanického pôvodu. V zime v nej stekajúca voda zamŕza, čo vyhovuje práve nadšencom extrémneho lezenia na ľadových stenách.</p>

Prírodná rezervácia Mačinová

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Prírodná rezervácia Mačinová</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:56" dir="auto"&gt;Ľadolezci obľubujú prírodnú rezerváciu Mačinová.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:56" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Ľadolezci obľubujú prírodnú rezerváciu Mačinová. Tá predstavuje typický príklad blokoviska až suťoviska, ktoré vzniklo na okraji lávového prúdu a je charakteristické pre územie vulkanického pôvodu. V zime v nej stekajúca voda zamŕza, čo vyhovuje práve nadšencom extrémneho lezenia na ľadových stenách.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p style="text-align:justify">Prírodná rezervácia Kopa sa nachádza nad Melichovou skalou a je estetickou dominantou južných svahov Poľany. Reprezentuje skalnú stenu vymodelovanú mrazovým zvetrávaním.Cez rezerváciu prechádza severná hranica rozšírenia teplomilných druhov fauny a flóry.</p>

Prírodná rezervácia Kopa

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Prírodná rezervácia Kopa</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:115" dir="auto"&gt;Prírodná rezervácia Kopa sa nachádza nad Melichovou skalou a je estetickou dominantou južných svahov Poľany.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p style="text-align:justify"&gt;Prírodná rezervácia Kopa sa nachádza nad Melichovou skalou a je estetickou dominantou južných svahov Poľany. Reprezentuje skalnú stenu vymodelovanú mrazovým zvetrávaním.Cez rezerváciu prechádza severná hranica rozšírenia teplomilných druhov fauny a flóry.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:99" dir="auto" style="text-align:justify">Nad Raticovým vrchom sa vypína trávou pokrytá, nenápadná skala, ktorá sa nazýva Malčekova. Je vstupnou bránou na Poľanu a z jej vrchu vidieť celé Podpoľanie s jeho najväčšími krásami. Je to vlastne sopečný útvar s najvyššou nadmorskou výškou 744 metrov.</p>

Malčekova skala

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Malčekova skala</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:99" dir="auto"&gt;Nad Raticovým vrchom sa vypína trávou pokrytá, nenápadná skala, ktorá sa nazýva Malčekova.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:99" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Nad Raticovým vrchom sa vypína trávou pokrytá, nenápadná skala, ktorá sa nazýva Malčekova. Je vstupnou bránou na Poľanu a z jej vrchu vidieť celé Podpoľanie s jeho najväčšími krásami. Je to vlastne sopečný útvar s najvyššou nadmorskou výškou 744 metrov.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:63" dir="auto" style="text-align:justify">Kaľamárka je jeden z pozostatkov sopečnej činnosti Poľany.</p> <p data-sourcepos="3:1-3:63" dir="auto" style="text-align:justify">&nbsp;</p> <p data-sourcepos="3:1-3:63" dir="auto" style="text-align:justify">Keďže bola osídlená už v dobe bronzovej, počas ktorej tu vzniklo kamenno-zemné opevnenie, je z nej v súčasnosti významné archeologické nálezisko.Našla sa tu cisterna na vodu na vrchole brál vysekaná do skaly.Našli sa tu aj črepy nielen z doby bronzovej, ale aj ďalších historických období, kopije, meče, ihlice. Prítomnosť Slovanov potvrdil nález obojsečného meča z obdobia Veľkej MoravyVďaka extrémne členitému reliéfu a stenám, komínom a vežiam vysokým viac ako 10 metrov je obľúbeným miestom priaznivcov skalného lezenia.</p>

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Kaľamárka</name>
  <anotation>&lt;p&gt;Kaľamárka je jeden z pozostatkov sopečnej činnosti Poľany.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:63" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Kaľamárka je jeden z pozostatkov sopečnej činnosti Poľany.&lt;/p&gt; &lt;p data-sourcepos="3:1-3:63" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;&amp;nbsp;&lt;/p&gt; &lt;p data-sourcepos="3:1-3:63" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Keďže bola osídlená už v dobe bronzovej, počas ktorej tu vzniklo kamenno-zemné opevnenie, je z nej v súčasnosti významné archeologické nálezisko.Našla sa tu cisterna na vodu na vrchole brál vysekaná do skaly.Našli sa tu aj črepy nielen z doby bronzovej, ale aj ďalších historických období, kopije, meče, ihlice. Prítomnosť Slovanov potvrdil nález obojsečného meča z obdobia Veľkej MoravyVďaka extrémne členitému reliéfu a stenám, komínom a vežiam vysokým viac ako 10 metrov je obľúbeným miestom priaznivcov skalného lezenia.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="5:1-5:167" dir="auto" style="text-align:justify">K tejto prírodnej pamiatke sa viažu mnohé povesti, no najznámejšia je verzia, že ide o závistlivú ženu s nošou na chrbte, ktorá skamenela cestou na svadbou.Pre tých, čo neveria povestiam, je zaujímavejšia informácia, že je to pozostatok stuhnutého čela lávového prúdu.Odvážlivci môžu vyliezť cez malé skalné okno na plošinku a pokochať sa krásnym výhľadom na kraj pod Poľanou.</p>

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Melichova skala</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:116" dir="auto"&gt;Nad Detvou, jej časťou Skliarovo a nad hriňovskými lazmi sa vypína mohutná, 30 metrov vysoká Melichova skala.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="5:1-5:167" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;K tejto prírodnej pamiatke sa viažu mnohé povesti, no najznámejšia je verzia, že ide o závistlivú ženu s nošou na chrbte, ktorá skamenela cestou na svadbou.Pre tých, čo neveria povestiam, je zaujímavejšia informácia, že je to pozostatok stuhnutého čela lávového prúdu.Odvážlivci môžu vyliezť cez malé skalné okno na plošinku a pokochať sa krásnym výhľadom na kraj pod Poľanou.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:116" dir="auto" style="text-align:justify">Festival Gazdovanie na hriňovských lazoch už sedemkrát prezentoval, ako sa kedysi žilo na lazoch v Podpoľaní. Neodmysliteľnou súčasťou akcie ja aj folklór tak typický pre tento región. Návštevníci sa počas jedného augustového víkendu môžu preniesť do minulosti a vyskúšať si, aké strasti aj radosti sprevádzali podpoliansky ľud v minulosti.</p>

Gazdovanie na hriňovských lazoch

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Gazdovanie na hriňovských lazoch</name>
  <anotation>&lt;p&gt;Festival Gazdovanie na hriňovských lazoch už sedemkrát prezentoval, ako sa kedysi žilo na lazoch v Podpoľaní.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:116" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Festival Gazdovanie na hriňovských lazoch už sedemkrát prezentoval, ako sa kedysi žilo na lazoch v Podpoľaní. Neodmysliteľnou súčasťou akcie ja aj folklór tak typický pre tento región. Návštevníci sa počas jedného augustového víkendu môžu preniesť do minulosti a vyskúšať si, aké strasti aj radosti sprevádzali podpoliansky ľud v minulosti.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:120" dir="auto">Národná prírodná pamiatka Vodopád Bystré sa nachádza na južných svahoch Poľany, asi 8 km severne od Hriňovej.</p> <p data-sourcepos="5:1-5:84" dir="auto">Vodopád je vysoký 23 metrov a patrí medzi najmohutnejšie vodopády na Slovensku.</p> <p data-sourcepos="7:1-7:255" dir="auto">Priechod okolo vodopádu umožňujú rebríky a lano, a preto je potrebné zachovať opatrnosť. Pre pohodlných návštevníkov je k vodopádu Bystré najbližšie od Chaty Poľana – asi 30 minút. Vedie k nemu taktiež turistická značka z Hriňovej.</p>

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Vodopád Bystré</name>
  <anotation>&lt;p&gt;Národná prírodná pamiatka Vodopád Bystré sa nachádza na južných svahoch Poľany, asi 8 km severne od Hriňovej.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:120" dir="auto"&gt;Národná prírodná pamiatka Vodopád Bystré sa nachádza na južných svahoch Poľany, asi 8 km severne od Hriňovej.&lt;/p&gt; &lt;p data-sourcepos="5:1-5:84" dir="auto"&gt;Vodopád je vysoký 23 metrov a patrí medzi najmohutnejšie vodopády na Slovensku.&lt;/p&gt; &lt;p data-sourcepos="7:1-7:255" dir="auto"&gt;Priechod okolo vodopádu umožňujú rebríky a lano, a preto je potrebné zachovať opatrnosť. Pre pohodlných návštevníkov je k vodopádu Bystré najbližšie od Chaty Poľana – asi 30 minút. Vedie k nemu taktiež turistická značka z Hriňovej.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:65" dir="auto" style="text-align:justify">Dominantou celého regiónu Podpoľanie je stratovulkán Poľana. V súčasnosti najväčšia vyhasnutá sopka v strednej Európe (1458 m n. m.) kedysi, za čias svojej činnosti, dosahovala údajne o kilometer viac. Z jej gigantického kužeľa sa zachovala základňa s priemerom 18 km. Z vyhliadok na vrchu Poľany (Katruška, Zbojnícky tanec) je za priaznivého počasia vidieť do Maďarska, ale aj štíty Vysokých Tatier. Národná prírodná rezervácia Zadná Poľana je s rozlohou 855 ha druhým najväčším pralesom na Slovensku. Najstaršie stromy dosahujú vek až 450 rokov a lesy na Poľane sú domovom mnohých druhov zvierat, medzi nimi aj medveďa hnedého.</p>

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Poľana</name>
  <anotation>&lt;p&gt;Dominantou celého regiónu Podpoľanie je stratovulkán Poľana.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:65" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Dominantou celého regiónu Podpoľanie je stratovulkán Poľana. V súčasnosti najväčšia vyhasnutá sopka v strednej Európe (1458 m n. m.) kedysi, za čias svojej činnosti, dosahovala údajne o kilometer viac. Z jej gigantického kužeľa sa zachovala základňa s priemerom 18 km. Z vyhliadok na vrchu Poľany (Katruška, Zbojnícky tanec) je za priaznivého počasia vidieť do Maďarska, ale aj štíty Vysokých Tatier. Národná prírodná rezervácia Zadná Poľana je s rozlohou 855 ha druhým najväčším pralesom na Slovensku. Najstaršie stromy dosahujú vek až 450 rokov a lesy na Poľane sú domovom mnohých druhov zvierat, medzi nimi aj medveďa hnedého.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>
