<p data-sourcepos="3:1-3:65" dir="auto" style="text-align:justify">Dominantou celého regiónu Podpoľanie je stratovulkán Poľana. V súčasnosti najväčšia vyhasnutá sopka v strednej Európe (1458 m n. m.) kedysi, za čias svojej činnosti, dosahovala údajne o kilometer viac. Z jej gigantického kužeľa sa zachovala základňa s priemerom 18 km. Z vyhliadok na vrchu Poľany (Katruška, Zbojnícky tanec) je za priaznivého počasia vidieť do Maďarska, ale aj štíty Vysokých Tatier. Národná prírodná rezervácia Zadná Poľana je s rozlohou 855 ha druhým najväčším pralesom na Slovensku. Najstaršie stromy dosahujú vek až 450 rokov a lesy na Poľane sú domovom mnohých druhov zvierat, medzi nimi aj medveďa hnedého.</p>

Poľana

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Poľana</name>
  <anotation>&lt;p&gt;Dominantou celého regiónu Podpoľanie je stratovulkán Poľana.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:65" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Dominantou celého regiónu Podpoľanie je stratovulkán Poľana. V súčasnosti najväčšia vyhasnutá sopka v strednej Európe (1458 m n. m.) kedysi, za čias svojej činnosti, dosahovala údajne o kilometer viac. Z jej gigantického kužeľa sa zachovala základňa s priemerom 18 km. Z vyhliadok na vrchu Poľany (Katruška, Zbojnícky tanec) je za priaznivého počasia vidieť do Maďarska, ale aj štíty Vysokých Tatier. Národná prírodná rezervácia Zadná Poľana je s rozlohou 855 ha druhým najväčším pralesom na Slovensku. Najstaršie stromy dosahujú vek až 450 rokov a lesy na Poľane sú domovom mnohých druhov zvierat, medzi nimi aj medveďa hnedého.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:120" dir="auto">Národná prírodná pamiatka Vodopád Bystré sa nachádza na južných svahoch Poľany, asi 8 km severne od Hriňovej.</p> <p data-sourcepos="5:1-5:84" dir="auto">Vodopád je vysoký 23 metrov a patrí medzi najmohutnejšie vodopády na Slovensku.</p> <p data-sourcepos="7:1-7:255" dir="auto">Priechod okolo vodopádu umožňujú rebríky a lano, a preto je potrebné zachovať opatrnosť. Pre pohodlných návštevníkov je k vodopádu Bystré najbližšie od Chaty Poľana – asi 30 minút. Vedie k nemu taktiež turistická značka z Hriňovej.</p>

Vodopád Bystré

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Vodopád Bystré</name>
  <anotation>&lt;p&gt;Národná prírodná pamiatka Vodopád Bystré sa nachádza na južných svahoch Poľany, asi 8 km severne od Hriňovej.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:120" dir="auto"&gt;Národná prírodná pamiatka Vodopád Bystré sa nachádza na južných svahoch Poľany, asi 8 km severne od Hriňovej.&lt;/p&gt; &lt;p data-sourcepos="5:1-5:84" dir="auto"&gt;Vodopád je vysoký 23 metrov a patrí medzi najmohutnejšie vodopády na Slovensku.&lt;/p&gt; &lt;p data-sourcepos="7:1-7:255" dir="auto"&gt;Priechod okolo vodopádu umožňujú rebríky a lano, a preto je potrebné zachovať opatrnosť. Pre pohodlných návštevníkov je k vodopádu Bystré najbližšie od Chaty Poľana – asi 30 minút. Vedie k nemu taktiež turistická značka z Hriňovej.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:63" dir="auto" style="text-align:justify">Kaľamárka je jeden z pozostatkov sopečnej činnosti Poľany.</p> <p data-sourcepos="3:1-3:63" dir="auto" style="text-align:justify">&nbsp;</p> <p data-sourcepos="3:1-3:63" dir="auto" style="text-align:justify">Keďže bola osídlená už v dobe bronzovej, počas ktorej tu vzniklo kamenno-zemné opevnenie, je z nej v súčasnosti významné archeologické nálezisko.Našla sa tu cisterna na vodu na vrchole brál vysekaná do skaly.Našli sa tu aj črepy nielen z doby bronzovej, ale aj ďalších historických období, kopije, meče, ihlice. Prítomnosť Slovanov potvrdil nález obojsečného meča z obdobia Veľkej MoravyVďaka extrémne členitému reliéfu a stenám, komínom a vežiam vysokým viac ako 10 metrov je obľúbeným miestom priaznivcov skalného lezenia.</p>

Kaľamárka

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Kaľamárka</name>
  <anotation>&lt;p&gt;Kaľamárka je jeden z pozostatkov sopečnej činnosti Poľany.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:63" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Kaľamárka je jeden z pozostatkov sopečnej činnosti Poľany.&lt;/p&gt; &lt;p data-sourcepos="3:1-3:63" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;&amp;nbsp;&lt;/p&gt; &lt;p data-sourcepos="3:1-3:63" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Keďže bola osídlená už v dobe bronzovej, počas ktorej tu vzniklo kamenno-zemné opevnenie, je z nej v súčasnosti významné archeologické nálezisko.Našla sa tu cisterna na vodu na vrchole brál vysekaná do skaly.Našli sa tu aj črepy nielen z doby bronzovej, ale aj ďalších historických období, kopije, meče, ihlice. Prítomnosť Slovanov potvrdil nález obojsečného meča z obdobia Veľkej MoravyVďaka extrémne členitému reliéfu a stenám, komínom a vežiam vysokým viac ako 10 metrov je obľúbeným miestom priaznivcov skalného lezenia.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="5:1-5:167" dir="auto" style="text-align:justify">K tejto prírodnej pamiatke sa viažu mnohé povesti, no najznámejšia je verzia, že ide o závistlivú ženu s nošou na chrbte, ktorá skamenela cestou na svadbou.Pre tých, čo neveria povestiam, je zaujímavejšia informácia, že je to pozostatok stuhnutého čela lávového prúdu.Odvážlivci môžu vyliezť cez malé skalné okno na plošinku a pokochať sa krásnym výhľadom na kraj pod Poľanou.</p>

Melichova skala

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Melichova skala</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:116" dir="auto"&gt;Nad Detvou, jej časťou Skliarovo a nad hriňovskými lazmi sa vypína mohutná, 30 metrov vysoká Melichova skala.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="5:1-5:167" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;K tejto prírodnej pamiatke sa viažu mnohé povesti, no najznámejšia je verzia, že ide o závistlivú ženu s nošou na chrbte, ktorá skamenela cestou na svadbou.Pre tých, čo neveria povestiam, je zaujímavejšia informácia, že je to pozostatok stuhnutého čela lávového prúdu.Odvážlivci môžu vyliezť cez malé skalné okno na plošinku a pokochať sa krásnym výhľadom na kraj pod Poľanou.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:99" dir="auto" style="text-align:justify">Nad Raticovým vrchom sa vypína trávou pokrytá, nenápadná skala, ktorá sa nazýva Malčekova. Je vstupnou bránou na Poľanu a z jej vrchu vidieť celé Podpoľanie s jeho najväčšími krásami. Je to vlastne sopečný útvar s najvyššou nadmorskou výškou 744 metrov.</p>

Malčekova skala

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Malčekova skala</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:99" dir="auto"&gt;Nad Raticovým vrchom sa vypína trávou pokrytá, nenápadná skala, ktorá sa nazýva Malčekova.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:99" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Nad Raticovým vrchom sa vypína trávou pokrytá, nenápadná skala, ktorá sa nazýva Malčekova. Je vstupnou bránou na Poľanu a z jej vrchu vidieť celé Podpoľanie s jeho najväčšími krásami. Je to vlastne sopečný útvar s najvyššou nadmorskou výškou 744 metrov.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p style="text-align:justify">Prírodná rezervácia Kopa sa nachádza nad Melichovou skalou a je estetickou dominantou južných svahov Poľany. Reprezentuje skalnú stenu vymodelovanú mrazovým zvetrávaním.Cez rezerváciu prechádza severná hranica rozšírenia teplomilných druhov fauny a flóry.</p>

Prírodná rezervácia Kopa

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Prírodná rezervácia Kopa</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:115" dir="auto"&gt;Prírodná rezervácia Kopa sa nachádza nad Melichovou skalou a je estetickou dominantou južných svahov Poľany.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p style="text-align:justify"&gt;Prírodná rezervácia Kopa sa nachádza nad Melichovou skalou a je estetickou dominantou južných svahov Poľany. Reprezentuje skalnú stenu vymodelovanú mrazovým zvetrávaním.Cez rezerváciu prechádza severná hranica rozšírenia teplomilných druhov fauny a flóry.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:56" dir="auto" style="text-align:justify">Ľadolezci obľubujú prírodnú rezerváciu Mačinová. Tá predstavuje typický príklad blokoviska až suťoviska, ktoré vzniklo na okraji lávového prúdu a je charakteristické pre územie vulkanického pôvodu. V zime v nej stekajúca voda zamŕza, čo vyhovuje práve nadšencom extrémneho lezenia na ľadových stenách.</p>

Prírodná rezervácia Mačinová

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Prírodná rezervácia Mačinová</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:56" dir="auto"&gt;Ľadolezci obľubujú prírodnú rezerváciu Mačinová.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:56" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Ľadolezci obľubujú prírodnú rezerváciu Mačinová. Tá predstavuje typický príklad blokoviska až suťoviska, ktoré vzniklo na okraji lávového prúdu a je charakteristické pre územie vulkanického pôvodu. V zime v nej stekajúca voda zamŕza, čo vyhovuje práve nadšencom extrémneho lezenia na ľadových stenách.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:161" dir="auto" style="text-align:justify">Keď zbojníkov naháňali drábi, zbojnícky kapitán na vrchole Žiarca zlostne tresol do veľkého balvanu pod ním, ten sa odtrhol a zgúľal sa dolu svahom.</p> <p data-sourcepos="3:1-3:161" dir="auto" style="text-align:justify">Alebo sa len mohutný aglomerátový blok, ktorý sa v starších štvrtohorách uvoľnil mrazovým zvetrávaním, zrútil na údolnú nivu Hučavy.Isté však je, že Bátovský balvan je vysoký 14 metrov a má priemer 8 metrov.Typická sopečná bomba hruškovitého tvaru, ktorú vidieť medzi spevneným sopečným materiálom, je dôkazom toho, že v čase dopadu bola ešte v polotekutom stave. Na balvane kedysi narástla borovica až do výšky deviatich metrov, no neodolala sile víchra. Keby balvan prezývaný Svedok mohol, porozprával by všetky príbehy, ktoré sa v Hrochotskej doline udiali.</p>

Bátovský balvan

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Bátovský balvan</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:161" dir="auto"&gt;Keď zbojníkov naháňali drábi, zbojnícky kapitán na vrchole Žiarca zlostne tresol do veľkého balvanu pod ním, ten sa odtrhol a zgúľal sa dolu svahom&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:161" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Keď zbojníkov naháňali drábi, zbojnícky kapitán na vrchole Žiarca zlostne tresol do veľkého balvanu pod ním, ten sa odtrhol a zgúľal sa dolu svahom.&lt;/p&gt; &lt;p data-sourcepos="3:1-3:161" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Alebo sa len mohutný aglomerátový blok, ktorý sa v starších štvrtohorách uvoľnil mrazovým zvetrávaním, zrútil na údolnú nivu Hučavy.Isté však je, že Bátovský balvan je vysoký 14 metrov a má priemer 8 metrov.Typická sopečná bomba hruškovitého tvaru, ktorú vidieť medzi spevneným sopečným materiálom, je dôkazom toho, že v čase dopadu bola ešte v polotekutom stave. Na balvane kedysi narástla borovica až do výšky deviatich metrov, no neodolala sile víchra. Keby balvan prezývaný Svedok mohol, porozprával by všetky príbehy, ktoré sa v Hrochotskej doline udiali.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:86" dir="auto" style="text-align:justify">Lesnícka osada Kyslinky sa nachádza v kráteri, v srdci Poľany, neďaleko Hrochote. Je to unikátny typ osídlenia, ktorý do roku 1975 spájala so zvyškom sveta v podstate len úzkorozchodná lesná železnička. Tá bola, nanešťastie, rozobratá. Nachádza sa tu chránená rezervácia pre jeleniu zver a na konci druhej svetovej vojny na Trojskalskej plošine skolili výnimočnú trofej ohodnotenú 241 bodmi – partizánskeho jeleňa. Kyslinky patria k najkrajším oblastiam Poľany.</p>

Lesnícka osada Kyslinky

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Lesnícka osada Kyslinky</name>
  <anotation>&lt;p&gt;Lesnícka osada Kyslinky sa nachádza v kráteri, v srdci Poľany, neďaleko Hrochote.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:86" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Lesnícka osada Kyslinky sa nachádza v kráteri, v srdci Poľany, neďaleko Hrochote. Je to unikátny typ osídlenia, ktorý do roku 1975 spájala so zvyškom sveta v podstate len úzkorozchodná lesná železnička. Tá bola, nanešťastie, rozobratá. Nachádza sa tu chránená rezervácia pre jeleniu zver a na konci druhej svetovej vojny na Trojskalskej plošine skolili výnimočnú trofej ohodnotenú 241 bodmi – partizánskeho jeleňa. Kyslinky patria k najkrajším oblastiam Poľany.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:110" dir="auto" style="text-align:justify">Na Raticovom vrchu, odkiaľ je nádherný výhľad na podpolianske lazy, je umiestnený kapucínsky kláštor. Miesto nepriťahuje len veriacich, ale aj množstvo turistov. Každú prvú sobotu v mesiaci sa tu konajú fatimské púte.</p>

Raticov vrch

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Raticov vrch</name>
  <anotation>&lt;p&gt;Na Raticovom vrchu, odkiaľ je nádherný výhľad na podpolianske lazy, je umiestnený kapucínsky kláštor.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:110" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Na Raticovom vrchu, odkiaľ je nádherný výhľad na podpolianske lazy, je umiestnený kapucínsky kláštor. Miesto nepriťahuje len veriacich, ale aj množstvo turistov. Každú prvú sobotu v mesiaci sa tu konajú fatimské púte.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:132" dir="auto" style="text-align:justify">Chcete vedieť, ako vyzerá Podpoľanie, Zvolenská kotlina, Banská Bystrica či dokonca Nízke a Vysoké Tatry z pohľadu vtákov? V Aeroklube v Očovej si tento zážitok môžete dopriať počas letu na vetroni L-23 alebo na motorovom lietadle Z-43. Odvážnejší si môžu vyskúšať aj pilotovanie lietadla.</p>

Aeroklub Očová

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Aeroklub Očová</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:132" dir="auto"&gt;Chcete vedieť, ako vyzerá Podpoľanie, Zvolenská kotlina, Banská Bystrica či dokonca Nízke a Vysoké Tatry z pohľadu vtákov?&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:132" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Chcete vedieť, ako vyzerá Podpoľanie, Zvolenská kotlina, Banská Bystrica či dokonca Nízke a Vysoké Tatry z pohľadu vtákov? V Aeroklube v Očovej si tento zážitok môžete dopriať počas letu na vetroni L-23 alebo na motorovom lietadle Z-43. Odvážnejší si môžu vyskúšať aj pilotovanie lietadla.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:175" dir="auto" style="text-align:justify">Každoročne sa druhý júlový víkend na detvianskom amfiteátri organizuje jeden z najväčších folklórnych festivalov na Slovensku - Folklórne slávnosti pod Poľanou. Ich tradícia siaha až do roku 1966. Pravidelne si trojdňový program na hlavnom pódiu a množstvo sprievodných podujatí spolu s remeselným jarmokom príde pozrieť viac ako 50 tisíc návštevníkov.</p>

Folklórne slávnosti pod Poľanou

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Folklórne slávnosti pod Poľanou</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:175" dir="auto"&gt;Každoročne sa druhý júlový víkend na detvianskom amfiteátri organizuje jeden z najväčších folklórnych festivalov na Slovensku - Folklórne slávnosti pod Poľanou.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:175" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Každoročne sa druhý júlový víkend na detvianskom amfiteátri organizuje jeden z najväčších folklórnych festivalov na Slovensku - Folklórne slávnosti pod Poľanou. Ich tradícia siaha až do roku 1966. Pravidelne si trojdňový program na hlavnom pódiu a množstvo sprievodných podujatí spolu s remeselným jarmokom príde pozrieť viac ako 50 tisíc návštevníkov.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:116" dir="auto" style="text-align:justify">Festival Gazdovanie na hriňovských lazoch už sedemkrát prezentoval, ako sa kedysi žilo na lazoch v Podpoľaní. Neodmysliteľnou súčasťou akcie ja aj folklór tak typický pre tento región. Návštevníci sa počas jedného augustového víkendu môžu preniesť do minulosti a vyskúšať si, aké strasti aj radosti sprevádzali podpoliansky ľud v minulosti.</p>

Gazdovanie na hriňovských lazoch

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Gazdovanie na hriňovských lazoch</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:116" dir="auto"&gt;Festival Gazdovanie na hriňovských lazoch už sedemkrát prezentoval, ako sa kedysi žilo na lazoch v Podpoľaní.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:116" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Festival Gazdovanie na hriňovských lazoch už sedemkrát prezentoval, ako sa kedysi žilo na lazoch v Podpoľaní. Neodmysliteľnou súčasťou akcie ja aj folklór tak typický pre tento región. Návštevníci sa počas jedného augustového víkendu môžu preniesť do minulosti a vyskúšať si, aké strasti aj radosti sprevádzali podpoliansky ľud v minulosti.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:98" dir="auto" style="text-align:justify">Na vŕšku Vápenica na hornom konci dediny Zolná (súčasť Zvolena) stojí ranogotický kostol. Známy je z roku 1292. V 14. storočí neznámi umelci vyzdobili jeho steny freskami, ktorých podstatná časť je dnes zreštaurovaná. V čase tureckého nebezpečenstva kostol obohnali múrom a pre dedinčanov slúžil ako útočisko. V roku 1773 bol ovplyvnený barokom, do dnes sa však zachovali niektoré stavebné prvky z pôvodného chrámu. V roku 1945 bol poškodený delostreleckými granátmi. Jeho opravu z posledných rokov ocenil pri svojej návšteve aj princ Charles.</p>

Kostol v Zolnej

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Kostol v Zolnej</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:98" dir="auto"&gt;Na vŕšku Vápenica na hornom konci dediny Zolná (súčasť Zvolena) stojí ranogotický kostol.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:98" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Na vŕšku Vápenica na hornom konci dediny Zolná (súčasť Zvolena) stojí ranogotický kostol. Známy je z roku 1292. V 14. storočí neznámi umelci vyzdobili jeho steny freskami, ktorých podstatná časť je dnes zreštaurovaná. V čase tureckého nebezpečenstva kostol obohnali múrom a pre dedinčanov slúžil ako útočisko. V roku 1773 bol ovplyvnený barokom, do dnes sa však zachovali niektoré stavebné prvky z pôvodného chrámu. V roku 1945 bol poškodený delostreleckými granátmi. Jeho opravu z posledných rokov ocenil pri svojej návšteve aj princ Charles.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:107" dir="auto" style="text-align:justify">Kostol stojí na základoch renesančného chrámu z roku 1664 a postavený bol na začiatku 19. storočia. Na vonkajšej stene kostola je pamätná tabuľa venovaná národnému dejateľovi, historikovi, etnografovi, kňazovi a autorovi monografie Detva Karolovi Antonovi Medveckému. V okolí kostola sa nachádzajú drevené vyrezávané kríže a drevená vyrezávaná brána.</p>

Kostol sv. Františka z Assisi

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Kostol sv. Františka z Assisi</name>
  <anotation>&lt;p&gt;Kostol stojí na základoch renesančného chrámu z roku 1664 a postavený bol na začiatku 19. storočia.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:107" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Kostol stojí na základoch renesančného chrámu z roku 1664 a postavený bol na začiatku 19. storočia. Na vonkajšej stene kostola je pamätná tabuľa venovaná národnému dejateľovi, historikovi, etnografovi, kňazovi a autorovi monografie Detva Karolovi Antonovi Medveckému. V okolí kostola sa nachádzajú drevené vyrezávané kríže a drevená vyrezávaná brána.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:65" dir="auto" style="text-align:justify">Podpolianske múzeum sídli v budove bývalého obecného úradu. V múzeu sa nachádzajú trvalé expozície Ovce moje, ovce… (Valaská kultúra na Podpoľaní), Detva v kontexte Vígľašského panstva a Z Detvy na more… Július Juraj Thurzo, prvý slovenský námorný kapitán.</p>

Podpolianske múzeum

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Podpolianske múzeum</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:65" dir="auto"&gt;Podpolianske múzeum sídli v budove bývalého obecného úradu.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:65" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Podpolianske múzeum sídli v budove bývalého obecného úradu. V múzeu sa nachádzajú trvalé expozície Ovce moje, ovce… (Valaská kultúra na Podpoľaní), Detva v kontexte Vígľašského panstva a Z Detvy na more… Július Juraj Thurzo, prvý slovenský námorný kapitán.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>V zrekonštruovaných priestoroch Zichyho kaštiela v Divíne sa nachádza Múzeum histórie obce Divín. V jeho expozíciách získate zhliadnete prehľad histórie, prírody a iných zaujímavostí obce Divín.</p> <p>Prvá expozícia je venovaná je dejinám kaštieľa a rodu Zichyovcov, ktorí ho vlastnili od konca 17. storočia. V ďalších dvoch miestnostiach uvidíte expozíciu približujúcu dejiny obce od praveku až po novovek.Hrad Divín je zrúcanina gotického hradu, ktorého ruiny sa nachádzajú v obci Divín.</p> <p>Hrad bol postavený na prelome 12. a 13. storočia na ochranu cesty do stredoslovenskej banskej oblasti.</p>

Hrad Divín, Kaštieľ Divín

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Hrad Divín, Kaštieľ Divín</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;V zrekonštruovaných priestoroch Zichyho kaštiela v Divíne sa nachádza Múzeum histórie obce Divín. V jeho expozíciách získate zhliadnete prehľad histórie, prírody a iných zaujímavostí obce Divín.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Prvá expozícia je venovaná je dejinám kaštieľa a rodu Zichyovcov, ktorí ho vlastnili od konca 17. storočia. V ďalších dvoch miestnostiach uvidíte expozíciu približujúcu dejiny obce od praveku až po novovek.Hrad Divín je zrúcanina gotického hradu, ktorého ruiny sa nachádzajú v obci Divín.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Hrad bol postavený na prelome 12. a 13. storočia na ochranu cesty do stredoslovenskej banskej oblasti.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Aquapark Kováčová sa nachádza severozápadne od kúpeľov. Je zásobovaný termálnou vodou z kúpeľného prameňa. Voda sa však musí pre jej vysokú teplotu schladzovať. Je otvorený aj v zime ale v tomto období sú niektoré bazény uzavreté.</p> <p>Liečivá termálna voda ako aj krásne podhorské prostredie dáva tie najlepšie predpoklady pre oddych a regeneráciu celého tela. V širokej ponuke bazénov si každý člen rodiny nájde tú správnu vodnú plochu alebo vodnú atrakciu.</p>

Holidaypark Kováčová

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Holidaypark Kováčová</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Aquapark Kováčová sa nachádza severozápadne od kúpeľov. Je zásobovaný termálnou vodou z kúpeľného prameňa. Voda sa však musí pre jej vysokú teplotu schladzovať. Je otvorený aj v zime ale v tomto období sú niektoré bazény uzavreté.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Liečivá termálna voda ako aj krásne podhorské prostredie dáva tie najlepšie predpoklady pre oddych a regeneráciu celého tela. V širokej ponuke bazénov si každý člen rodiny nájde tú správnu vodnú plochu alebo vodnú atrakciu.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Moderná dvojpodlažná galéria s priestrannou záhradou prezentuje tvorbu národného umelca Jána Kulicha. Expozícia jeho diel sa každoročne obmieňa v jednotlivých tématických okruhoch.Galéria Jána Kulicha je situovaná v srdci Zvolenskej Slatiny, medzi školou a evanjelickým kostolom. Nachádza sa na pozemku s veľkou priľahlou záhradou. Až na malé výnimky sa celoživotná tvorba umelaca zachovala v celistvosti. Od drevených sošiek z detstva, cez skice, kresby, obrazy, medaily, reliéfy, komorné i monumentálne plastiky.</p>

Galéria J.Kulicha

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Galéria J.Kulicha</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Moderná dvojpodlažná galéria s priestrannou záhradou prezentuje tvorbu národného umelca Jána Kulicha. Expozícia jeho diel sa každoročne obmieňa v jednotlivých tématických okruhoch.Galéria Jána Kulicha je situovaná v srdci Zvolenskej Slatiny, medzi školou a evanjelickým kostolom. Nachádza sa na pozemku s veľkou priľahlou záhradou. Až na malé výnimky sa celoživotná tvorba umelaca zachovala v celistvosti. Od drevených sošiek z detstva, cez skice, kresby, obrazy, medaily, reliéfy, komorné i monumentálne plastiky.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Unikátna kaplnka je znútra i zvonku pokrytá jedľovou kôrou. Jedinečná kaplnka je málo známa a nachádza v susednom katastri obce Podkriváň- časť Horná Bzová. V minulosti patrila do Divínského panstva.Drevená kaplnka pochádza z roku 1910 a je zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie, postavená bola posledným správcom. Právom možno povedať, že patrí k najcennejším kultúrnym pozoruhodnostiam Podpoľania.</p>

Kôrová kaplnka

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Kôrová kaplnka</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Unikátna kaplnka je znútra i zvonku pokrytá jedľovou kôrou. Jedinečná kaplnka je málo známa a nachádza v susednom katastri obce Podkriváň- časť Horná Bzová. V minulosti patrila do Divínského panstva.Drevená kaplnka pochádza z roku 1910 a je zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie, postavená bola posledným správcom. Právom možno povedať, že patrí k najcennejším kultúrnym pozoruhodnostiam Podpoľania.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Terasové políčka výrazne ovplyvňujú identitu Hriňovských lazov a sú súčasťou Biosférickej rezervácie Poľana v rámci programu Človek a Biosféra. Je možné tu zažiť aj autentické ukážky lazníckeho života (alebo aspoň jeho fragmenty) a stále živé tradície i obyčaje spojené s kalendárnym cyklom, ako sú betlehemské i fašiangové obchôdzky; veľkonočná oblievačka; stavanie a váľanie májov, pálenie míľ na Turíce; dožinky a mnoho ďalších aktivít.</p>

Terasové políčka Poľana

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Terasové políčka Poľana</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Terasové políčka výrazne ovplyvňujú identitu Hriňovských lazov a sú súčasťou Biosférickej rezervácie Poľana v rámci programu Človek a Biosféra. Je možné tu zažiť aj autentické ukážky lazníckeho života (alebo aspoň jeho fragmenty) a stále živé tradície i obyčaje spojené s kalendárnym cyklom, ako sú betlehemské i fašiangové obchôdzky; veľkonočná oblievačka; stavanie a váľanie májov, pálenie míľ na Turíce; dožinky a mnoho ďalších aktivít.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Na mieste dnešného objektu stál už v 19. storočí mlyn s náhonom a pílou, neskôr ho do turistickej podoby prebudovalo poľnohospodárske družstvo. Budova bola v minulosti známa aj tým, že tvorila jednu z osobných zastávok na trati lesnej železničky medzi Vígľašom a lesníckou osadou Kyslinky. Svoju činnosť ukončila v roku 1974 a postupne ju rozobrali.</p>

Hrochotský mlyn

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Hrochotský mlyn</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Na mieste dnešného objektu stál už v 19. storočí mlyn s náhonom a pílou, neskôr ho do turistickej podoby prebudovalo poľnohospodárske družstvo. Budova bola v minulosti známa aj tým, že tvorila jednu z osobných zastávok na trati lesnej železničky medzi Vígľašom a lesníckou osadou Kyslinky. Svoju činnosť ukončila v roku 1974 a postupne ju rozobrali.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Prírodná pamiatka Jánošíkova skala sa nachádza v Hrochotskej doline. Je to mohutné aglomerátové bralo s výškou až 30 metrov. Zvetrávacie procesy mechanicky porušujú komplex pozdĺžnymi trhlinami a vytvárajú počiatočné štádium skalného mesta. Mechanickým zvetrávaním vznikol aj otvor uprostred brala pripomínajúci malú jaskyňu. Za chránené územie bola vyhlásená už koncom 19. storočia, znovu vyhlásená za chránený prírodný výtvor bola v roku 1964. Prírodnú pamiatku možno vidieť z lesnej cesty po odbočený z modrej turistickej značky. Výstup na Prírodnú pamiatku Jánošíkova skala je z dôvodu ochrany prírody zakázaný!</p>

Jánošíková skala

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Jánošíková skala</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Prírodná pamiatka Jánošíkova skala sa nachádza v Hrochotskej doline. Je to mohutné aglomerátové bralo s výškou až 30 metrov. Zvetrávacie procesy mechanicky porušujú komplex pozdĺžnymi trhlinami a vytvárajú počiatočné štádium skalného mesta. Mechanickým zvetrávaním vznikol aj otvor uprostred brala pripomínajúci malú jaskyňu. Za chránené územie bola vyhlásená už koncom 19. storočia, znovu vyhlásená za chránený prírodný výtvor bola v roku 1964. Prírodnú pamiatku možno vidieť z lesnej cesty po odbočený z modrej turistickej značky. Výstup na Prírodnú pamiatku Jánošíkova skala je z dôvodu ochrany prírody zakázaný!&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Kalváriu tvorí 14 zastavení krížovej cesty a malá kaplnka. Zastavenia sú malé murované hranolové stavbičky s obdĺžnikovým pôdorysom, odstupňovaným soklom, zastrešené sedlovou strieškou. Presklené niky, ukončené lomeným oblúkom vypĺňajú štukové polychrómované reliéfy výjavov krížovej cesty. Päť zo štrnástich zastavení stojí pozdĺž chodníka, ktorý vedie cez cintorín.</p>

Detvianska Kalvária

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Detvianska Kalvária</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Kalváriu tvorí 14 zastavení krížovej cesty a malá kaplnka. Zastavenia sú malé murované hranolové stavbičky s obdĺžnikovým pôdorysom, odstupňovaným soklom, zastrešené sedlovou strieškou. Presklené niky, ukončené lomeným oblúkom vypĺňajú štukové polychrómované reliéfy výjavov krížovej cesty. Päť zo štrnástich zastavení stojí pozdĺž chodníka, ktorý vedie cez cintorín.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Vagačov dom začali stavať v roku 1908. V tom čase v jeho blízkosti vyrástol aj mestský dom. V rokoch 1932-1933 pribudla nadstavba. Dom, aj keď pre mnohých hodnotný, nikdy nebol zaradený medzi pamiatky. Aj preto sa pri rekonštrukcii nemuseli dodržiavať tak prísne pravidlá. No podľa slov samotného majiteľa, sa pri oprave snažia zachrániť všetko, čo sa dá s prihliadaním na pôvodnú podobu stavby. V jeho primárnom záujme je zachovanie historickej podoby budovy a jej remeselný odkaz.</p>

Vagačov dom

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Vagačov dom</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Vagačov dom začali stavať v roku 1908. V tom čase v jeho blízkosti vyrástol aj mestský dom. V rokoch 1932-1933 pribudla nadstavba. Dom, aj keď pre mnohých hodnotný, nikdy nebol zaradený medzi pamiatky. Aj preto sa pri rekonštrukcii nemuseli dodržiavať tak prísne pravidlá. No podľa slov samotného majiteľa, sa pri oprave snažia zachrániť všetko, čo sa dá s prihliadaním na pôvodnú podobu stavby. V jeho primárnom záujme je zachovanie historickej podoby budovy a jej remeselný odkaz.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Koliba bola postavená v roku 1953 a nachádza v pastierskej oblasti Javorinka. V minulosti bol tento priestor využívaný domácimi gazdami ako pastva pre ovce a dobytok.</p> <p>Javorinka je novootvorený objekt slúžiaci pre turistickú verejnosť na prenocovanie vo vlastných spacákoch a načerpanie nových síl pri potulkách Poľanou. Útulňa je otvorená pre každého dobrého človeka nonstop a zadarmo. V priestoroch koliby sa vyspí na pričniach 8 osôb. K dispozícii sú taktiež drevené lavice a stoly- ,,táfľe“. Zdroj pitnej vody- studničku nájdete asi 100 metrov od koliby, pod kopcom.</p>

Turistická útulňa Javorinka

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Turistická útulňa Javorinka</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Koliba bola postavená v roku 1953 a nachádza v pastierskej oblasti Javorinka. V minulosti bol tento priestor využívaný domácimi gazdami ako pastva pre ovce a dobytok.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Javorinka je novootvorený objekt slúžiaci pre turistickú verejnosť na prenocovanie vo vlastných spacákoch a načerpanie nových síl pri potulkách Poľanou. Útulňa je otvorená pre každého dobrého človeka nonstop a zadarmo. V priestoroch koliby sa vyspí na pričniach 8 osôb. K dispozícii sú taktiež drevené lavice a stoly- ,,táfľe“. Zdroj pitnej vody- studničku nájdete asi 100 metrov od koliby, pod kopcom.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Pamätná izba prof. Štefana Nosáľa ponúka návštevníkom komplexný obraz o jeho živote. Venuje sa detstvu, vzdelaniu, pôsobeniu v tanečnej skupine Odzemkári, v súbore Lúčnica, publikáciám, oblasti hudby, filmu a ďalším témam. Hriňovská drevenica je zároveň inštitúciou, ktorá sa venuje regionálnej výchove pre základné a umelecké školy, miestne združenia a folklórne súbory.</p>

Drevenica Štefana Nosáľa

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Drevenica Štefana Nosáľa</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Pamätná izba prof. Štefana Nosáľa ponúka návštevníkom komplexný obraz o jeho živote. Venuje sa detstvu, vzdelaniu, pôsobeniu v tanečnej skupine Odzemkári, v súbore Lúčnica, publikáciám, oblasti hudby, filmu a ďalším témam. Hriňovská drevenica je zároveň inštitúciou, ktorá sa venuje regionálnej výchove pre základné a umelecké školy, miestne združenia a folklórne súbory.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>O histórii bzovských sklární sa návštevníci dozvedia z infopanelov pri novopostavenej Hupkovej sklárskej peci v Dolnej Bzovej. Pôvodnú začali stavať v roku 1769, dokončili ju a spustili v roku 1771.V r. 1769 po vzájomnej dohode medzi prefektom divínskeho panstva Jozefom Fejérpatakym a sklárskym majstrom Bernardom Hupkom došlo k uzatvoreniu zmluvy o výstavbe novej sklárskej huty. Majster Hupka sa zaviazal, že hutu na výrobu krištáľového a rezaného skla postaví na Bzovej a do panskej pokladnice z nej bude každoročne odvádzať 200 zlatých. Táto zmluva bola zaprezentovaná 3. júna 1769.</p>

Hupková sklárska pec

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Hupková sklárska pec</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;O histórii bzovských sklární sa návštevníci dozvedia z infopanelov pri novopostavenej Hupkovej sklárskej peci v Dolnej Bzovej. Pôvodnú začali stavať v roku 1769, dokončili ju a spustili v roku 1771.V r. 1769 po vzájomnej dohode medzi prefektom divínskeho panstva Jozefom Fejérpatakym a sklárskym majstrom Bernardom Hupkom došlo k uzatvoreniu zmluvy o výstavbe novej sklárskej huty. Majster Hupka sa zaviazal, že hutu na výrobu krištáľového a rezaného skla postaví na Bzovej a do panskej pokladnice z nej bude každoročne odvádzať 200 zlatých. Táto zmluva bola zaprezentovaná 3. júna 1769.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Národná kultúrna pamiatka Zvolenský zámok je dominantou a symbolom stredoslovenského mesta Zvolen. Tento goticko--renesančný zámok dal postaviť v 70. rokoch 14. storočia uhorský kráľ Ľudovít I. ako poľovnícke sídlo uhorských kráľov.</p> <p>Medzi stále expozície patrí výstava kópií diel Majtra Pavla z Levoče alebo výber z diel európskeho výtvarného umenia.</p>

Zvolenský zámok

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Zvolenský zámok</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Národná kultúrna pamiatka Zvolenský zámok je dominantou a symbolom stredoslovenského mesta Zvolen. Tento goticko--renesančný zámok dal postaviť v 70. rokoch 14. storočia uhorský kráľ Ľudovít I. ako poľovnícke sídlo uhorských kráľov.&lt;/p&gt; &lt;p&gt;Medzi stále expozície patrí výstava kópií diel Majtra Pavla z Levoče alebo výber z diel európskeho výtvarného umenia.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p>Vystavený pancierový vlak je replika vyrobená pre film o SNP v roku 1974. Z pôvodných troch pancierových vlakov sa dodnes zachovali len dva vozne. Tankový vozeň je odstavený v priestoroch železničného depa vo Zvolene, guľometný vozeň bol prevezený do parku pred múzeom SNP v Banskej Bystrici.</p>

Pancierový vlak Hurban

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Pancierový vlak Hurban</name>
  <anotation/>
  <body>&lt;p&gt;Vystavený pancierový vlak je replika vyrobená pre film o SNP v roku 1974. Z pôvodných troch pancierových vlakov sa dodnes zachovali len dva vozne. Tankový vozeň je odstavený v priestoroch železničného depa vo Zvolene, guľometný vozeň bol prevezený do parku pred múzeom SNP v Banskej Bystrici.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>
