<p data-sourcepos="3:1-3:65" dir="auto" style="text-align:justify">Dominantou celého regiónu Podpoľanie je stratovulkán Poľana. V súčasnosti najväčšia vyhasnutá sopka v strednej Európe (1458 m n. m.) kedysi, za čias svojej činnosti, dosahovala údajne o kilometer viac. Z jej gigantického kužeľa sa zachovala základňa s priemerom 18 km. Z vyhliadok na vrchu Poľany (Katruška, Zbojnícky tanec) je za priaznivého počasia vidieť do Maďarska, ale aj štíty Vysokých Tatier. Národná prírodná rezervácia Zadná Poľana je s rozlohou 855 ha druhým najväčším pralesom na Slovensku. Najstaršie stromy dosahujú vek až 450 rokov a lesy na Poľane sú domovom mnohých druhov zvierat, medzi nimi aj medveďa hnedého.</p>

Poľana

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Poľana</name>
  <anotation>&lt;p&gt;Dominantou celého regiónu Podpoľanie je stratovulkán Poľana.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:65" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Dominantou celého regiónu Podpoľanie je stratovulkán Poľana. V súčasnosti najväčšia vyhasnutá sopka v strednej Európe (1458 m n. m.) kedysi, za čias svojej činnosti, dosahovala údajne o kilometer viac. Z jej gigantického kužeľa sa zachovala základňa s priemerom 18 km. Z vyhliadok na vrchu Poľany (Katruška, Zbojnícky tanec) je za priaznivého počasia vidieť do Maďarska, ale aj štíty Vysokých Tatier. Národná prírodná rezervácia Zadná Poľana je s rozlohou 855 ha druhým najväčším pralesom na Slovensku. Najstaršie stromy dosahujú vek až 450 rokov a lesy na Poľane sú domovom mnohých druhov zvierat, medzi nimi aj medveďa hnedého.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:120" dir="auto">Národná prírodná pamiatka Vodopád Bystré sa nachádza na južných svahoch Poľany, asi 8 km severne od Hriňovej.</p> <p data-sourcepos="5:1-5:84" dir="auto">Vodopád je vysoký 23 metrov a patrí medzi najmohutnejšie vodopády na Slovensku.</p> <p data-sourcepos="7:1-7:255" dir="auto">Priechod okolo vodopádu umožňujú rebríky a lano, a preto je potrebné zachovať opatrnosť. Pre pohodlných návštevníkov je k vodopádu Bystré najbližšie od Chaty Poľana – asi 30 minút. Vedie k nemu taktiež turistická značka z Hriňovej.</p>

Vodopád Bystré

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Vodopád Bystré</name>
  <anotation>&lt;p&gt;Národná prírodná pamiatka Vodopád Bystré sa nachádza na južných svahoch Poľany, asi 8 km severne od Hriňovej.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:120" dir="auto"&gt;Národná prírodná pamiatka Vodopád Bystré sa nachádza na južných svahoch Poľany, asi 8 km severne od Hriňovej.&lt;/p&gt; &lt;p data-sourcepos="5:1-5:84" dir="auto"&gt;Vodopád je vysoký 23 metrov a patrí medzi najmohutnejšie vodopády na Slovensku.&lt;/p&gt; &lt;p data-sourcepos="7:1-7:255" dir="auto"&gt;Priechod okolo vodopádu umožňujú rebríky a lano, a preto je potrebné zachovať opatrnosť. Pre pohodlných návštevníkov je k vodopádu Bystré najbližšie od Chaty Poľana – asi 30 minút. Vedie k nemu taktiež turistická značka z Hriňovej.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:63" dir="auto" style="text-align:justify">Kaľamárka je jeden z pozostatkov sopečnej činnosti Poľany.</p> <p data-sourcepos="3:1-3:63" dir="auto" style="text-align:justify">&nbsp;</p> <p data-sourcepos="3:1-3:63" dir="auto" style="text-align:justify">Keďže bola osídlená už v dobe bronzovej, počas ktorej tu vzniklo kamenno-zemné opevnenie, je z nej v súčasnosti významné archeologické nálezisko.Našla sa tu cisterna na vodu na vrchole brál vysekaná do skaly.Našli sa tu aj črepy nielen z doby bronzovej, ale aj ďalších historických období, kopije, meče, ihlice. Prítomnosť Slovanov potvrdil nález obojsečného meča z obdobia Veľkej MoravyVďaka extrémne členitému reliéfu a stenám, komínom a vežiam vysokým viac ako 10 metrov je obľúbeným miestom priaznivcov skalného lezenia.</p>

Kaľamárka

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Kaľamárka</name>
  <anotation>&lt;p&gt;Kaľamárka je jeden z pozostatkov sopečnej činnosti Poľany.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:63" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Kaľamárka je jeden z pozostatkov sopečnej činnosti Poľany.&lt;/p&gt; &lt;p data-sourcepos="3:1-3:63" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;&amp;nbsp;&lt;/p&gt; &lt;p data-sourcepos="3:1-3:63" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Keďže bola osídlená už v dobe bronzovej, počas ktorej tu vzniklo kamenno-zemné opevnenie, je z nej v súčasnosti významné archeologické nálezisko.Našla sa tu cisterna na vodu na vrchole brál vysekaná do skaly.Našli sa tu aj črepy nielen z doby bronzovej, ale aj ďalších historických období, kopije, meče, ihlice. Prítomnosť Slovanov potvrdil nález obojsečného meča z obdobia Veľkej MoravyVďaka extrémne členitému reliéfu a stenám, komínom a vežiam vysokým viac ako 10 metrov je obľúbeným miestom priaznivcov skalného lezenia.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="5:1-5:167" dir="auto" style="text-align:justify">K tejto prírodnej pamiatke sa viažu mnohé povesti, no najznámejšia je verzia, že ide o závistlivú ženu s nošou na chrbte, ktorá skamenela cestou na svadbou.Pre tých, čo neveria povestiam, je zaujímavejšia informácia, že je to pozostatok stuhnutého čela lávového prúdu.Odvážlivci môžu vyliezť cez malé skalné okno na plošinku a pokochať sa krásnym výhľadom na kraj pod Poľanou.</p>

Melichova skala

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Melichova skala</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:116" dir="auto"&gt;Nad Detvou, jej časťou Skliarovo a nad hriňovskými lazmi sa vypína mohutná, 30 metrov vysoká Melichova skala.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="5:1-5:167" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;K tejto prírodnej pamiatke sa viažu mnohé povesti, no najznámejšia je verzia, že ide o závistlivú ženu s nošou na chrbte, ktorá skamenela cestou na svadbou.Pre tých, čo neveria povestiam, je zaujímavejšia informácia, že je to pozostatok stuhnutého čela lávového prúdu.Odvážlivci môžu vyliezť cez malé skalné okno na plošinku a pokochať sa krásnym výhľadom na kraj pod Poľanou.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:102" dir="auto" style="text-align:justify">V Dolnej Bzovej, miestnej časti obce Podkriváň, stojí viac ako 100 rokov stará kôrková kaplnka.Kaplnka je zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie a celá obalená kôrou z jedlí. Podobnú kaplnku vybudovali v roku 2011 aj v lesníckom skanzene vo Vydrove pri Čiernom Balogu.Kaplnka postavená v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline je vernou kópiou práve kaplnky v Dolnej Bzovej.</p>

Kôrová kaplnka, Podkriváň

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Kôrová kaplnka, Podkriváň</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:102" dir="auto"&gt;V Dolnej Bzovej, miestnej časti obce Podkriváň, stojí viac ako 100 rokov stará kôrková kaplnka.&lt;/p&gt; &lt;p data-sourcepos="5:1-5:179" dir="auto"&gt;&amp;nbsp;&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:102" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;V Dolnej Bzovej, miestnej časti obce Podkriváň, stojí viac ako 100 rokov stará kôrková kaplnka.Kaplnka je zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie a celá obalená kôrou z jedlí. Podobnú kaplnku vybudovali v roku 2011 aj v lesníckom skanzene vo Vydrove pri Čiernom Balogu.Kaplnka postavená v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline je vernou kópiou práve kaplnky v Dolnej Bzovej.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:156" dir="auto" style="text-align:justify">Podpoľanie je typické aj jedinečnými zachovanými terasovitými políčkami, keďže celá oblasť bola v minulosti najmä poľnohospodárskou krajinou.Políčka sú unikátnou spomienkou na minulosť, uznávanou historickou krajinnou štruktúrou a navyše kultúrnym dedičstvom.</p>

Terasovité políčka

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Terasovité políčka</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:156" dir="auto"&gt;Podpoľanie je typické aj jedinečnými zachovanými terasovitými políčkami, keďže celá oblasť bola v minulosti najmä poľnohospodárskou krajinou.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:156" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Podpoľanie je typické aj jedinečnými zachovanými terasovitými políčkami, keďže celá oblasť bola v minulosti najmä poľnohospodárskou krajinou.Políčka sú unikátnou spomienkou na minulosť, uznávanou historickou krajinnou štruktúrou a navyše kultúrnym dedičstvom.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:99" dir="auto" style="text-align:justify">Nad Raticovým vrchom sa vypína trávou pokrytá, nenápadná skala, ktorá sa nazýva Malčekova. Je vstupnou bránou na Poľanu a z jej vrchu vidieť celé Podpoľanie s jeho najväčšími krásami. Je to vlastne sopečný útvar s najvyššou nadmorskou výškou 744 metrov.</p>

Malčekova skala

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Malčekova skala</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:99" dir="auto"&gt;Nad Raticovým vrchom sa vypína trávou pokrytá, nenápadná skala, ktorá sa nazýva Malčekova.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:99" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Nad Raticovým vrchom sa vypína trávou pokrytá, nenápadná skala, ktorá sa nazýva Malčekova. Je vstupnou bránou na Poľanu a z jej vrchu vidieť celé Podpoľanie s jeho najväčšími krásami. Je to vlastne sopečný útvar s najvyššou nadmorskou výškou 744 metrov.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p style="text-align:justify">Prírodná rezervácia Kopa sa nachádza nad Melichovou skalou a je estetickou dominantou južných svahov Poľany. Reprezentuje skalnú stenu vymodelovanú mrazovým zvetrávaním.Cez rezerváciu prechádza severná hranica rozšírenia teplomilných druhov fauny a flóry.</p>

Prírodná rezervácia Kopa

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Prírodná rezervácia Kopa</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:115" dir="auto"&gt;Prírodná rezervácia Kopa sa nachádza nad Melichovou skalou a je estetickou dominantou južných svahov Poľany.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p style="text-align:justify"&gt;Prírodná rezervácia Kopa sa nachádza nad Melichovou skalou a je estetickou dominantou južných svahov Poľany. Reprezentuje skalnú stenu vymodelovanú mrazovým zvetrávaním.Cez rezerváciu prechádza severná hranica rozšírenia teplomilných druhov fauny a flóry.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:56" dir="auto" style="text-align:justify">Ľadolezci obľubujú prírodnú rezerváciu Mačinová. Tá predstavuje typický príklad blokoviska až suťoviska, ktoré vzniklo na okraji lávového prúdu a je charakteristické pre územie vulkanického pôvodu. V zime v nej stekajúca voda zamŕza, čo vyhovuje práve nadšencom extrémneho lezenia na ľadových stenách.</p>

Prírodná rezervácia Mačinová

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Prírodná rezervácia Mačinová</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:56" dir="auto"&gt;Ľadolezci obľubujú prírodnú rezerváciu Mačinová.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:56" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Ľadolezci obľubujú prírodnú rezerváciu Mačinová. Tá predstavuje typický príklad blokoviska až suťoviska, ktoré vzniklo na okraji lávového prúdu a je charakteristické pre územie vulkanického pôvodu. V zime v nej stekajúca voda zamŕza, čo vyhovuje práve nadšencom extrémneho lezenia na ľadových stenách.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:161" dir="auto" style="text-align:justify">Keď zbojníkov naháňali drábi, zbojnícky kapitán na vrchole Žiarca zlostne tresol do veľkého balvanu pod ním, ten sa odtrhol a zgúľal sa dolu svahom.</p> <p data-sourcepos="3:1-3:161" dir="auto" style="text-align:justify">Alebo sa len mohutný aglomerátový blok, ktorý sa v starších štvrtohorách uvoľnil mrazovým zvetrávaním, zrútil na údolnú nivu Hučavy.Isté však je, že Bátovský balvan je vysoký 14 metrov a má priemer 8 metrov.Typická sopečná bomba hruškovitého tvaru, ktorú vidieť medzi spevneným sopečným materiálom, je dôkazom toho, že v čase dopadu bola ešte v polotekutom stave. Na balvane kedysi narástla borovica až do výšky deviatich metrov, no neodolala sile víchra. Keby balvan prezývaný Svedok mohol, porozprával by všetky príbehy, ktoré sa v Hrochotskej doline udiali.</p>

Bátovský balvan

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Bátovský balvan</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:161" dir="auto"&gt;Keď zbojníkov naháňali drábi, zbojnícky kapitán na vrchole Žiarca zlostne tresol do veľkého balvanu pod ním, ten sa odtrhol a zgúľal sa dolu svahom&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:161" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Keď zbojníkov naháňali drábi, zbojnícky kapitán na vrchole Žiarca zlostne tresol do veľkého balvanu pod ním, ten sa odtrhol a zgúľal sa dolu svahom.&lt;/p&gt; &lt;p data-sourcepos="3:1-3:161" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Alebo sa len mohutný aglomerátový blok, ktorý sa v starších štvrtohorách uvoľnil mrazovým zvetrávaním, zrútil na údolnú nivu Hučavy.Isté však je, že Bátovský balvan je vysoký 14 metrov a má priemer 8 metrov.Typická sopečná bomba hruškovitého tvaru, ktorú vidieť medzi spevneným sopečným materiálom, je dôkazom toho, že v čase dopadu bola ešte v polotekutom stave. Na balvane kedysi narástla borovica až do výšky deviatich metrov, no neodolala sile víchra. Keby balvan prezývaný Svedok mohol, porozprával by všetky príbehy, ktoré sa v Hrochotskej doline udiali.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:117" dir="auto" style="text-align:justify">30 metrov vysoké a 200 metrov dlhé je skalnaté bralo vulkanického pôvodu, ktoré sa nazýva Jánošíkova skala.Prečo nesie meno nášho zbojníckeho hrdinu? Keď raz Jánošík uháňal domov cez Bátovú na Poľane, vytesal do skaly dieru a spolu so zbojníkmi do nej ukryl svoje poklady. Jánošíkova skala sa vypína nad potokom Hučava a nachádza sa len pár minút od cesty smerom na Kyslinky.</p>

Jánošíkova skala

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Jánošíkova skala</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:117" dir="auto"&gt;30 metrov vysoké a 200 metrov dlhé je skalnaté bralo vulkanického pôvodu, ktoré sa nazýva Jánošíkova skala.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:117" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;30 metrov vysoké a 200 metrov dlhé je skalnaté bralo vulkanického pôvodu, ktoré sa nazýva Jánošíkova skala.Prečo nesie meno nášho zbojníckeho hrdinu? Keď raz Jánošík uháňal domov cez Bátovú na Poľane, vytesal do skaly dieru a spolu so zbojníkmi do nej ukryl svoje poklady. Jánošíkova skala sa vypína nad potokom Hučava a nachádza sa len pár minút od cesty smerom na Kyslinky.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:86" dir="auto" style="text-align:justify">Lesnícka osada Kyslinky sa nachádza v kráteri, v srdci Poľany, neďaleko Hrochote. Je to unikátny typ osídlenia, ktorý do roku 1975 spájala so zvyškom sveta v podstate len úzkorozchodná lesná železnička. Tá bola, nanešťastie, rozobratá. Nachádza sa tu chránená rezervácia pre jeleniu zver a na konci druhej svetovej vojny na Trojskalskej plošine skolili výnimočnú trofej ohodnotenú 241 bodmi – partizánskeho jeleňa. Kyslinky patria k najkrajším oblastiam Poľany.</p>

Lesnícka osada Kyslinky

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Lesnícka osada Kyslinky</name>
  <anotation>&lt;p&gt;Lesnícka osada Kyslinky sa nachádza v kráteri, v srdci Poľany, neďaleko Hrochote.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:86" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Lesnícka osada Kyslinky sa nachádza v kráteri, v srdci Poľany, neďaleko Hrochote. Je to unikátny typ osídlenia, ktorý do roku 1975 spájala so zvyškom sveta v podstate len úzkorozchodná lesná železnička. Tá bola, nanešťastie, rozobratá. Nachádza sa tu chránená rezervácia pre jeleniu zver a na konci druhej svetovej vojny na Trojskalskej plošine skolili výnimočnú trofej ohodnotenú 241 bodmi – partizánskeho jeleňa. Kyslinky patria k najkrajším oblastiam Poľany.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:110" dir="auto" style="text-align:justify">Na Raticovom vrchu, odkiaľ je nádherný výhľad na podpolianske lazy, je umiestnený kapucínsky kláštor. Miesto nepriťahuje len veriacich, ale aj množstvo turistov. Každú prvú sobotu v mesiaci sa tu konajú fatimské púte.</p>

Raticov vrch

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Raticov vrch</name>
  <anotation>&lt;p&gt;Na Raticovom vrchu, odkiaľ je nádherný výhľad na podpolianske lazy, je umiestnený kapucínsky kláštor.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:110" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Na Raticovom vrchu, odkiaľ je nádherný výhľad na podpolianske lazy, je umiestnený kapucínsky kláštor. Miesto nepriťahuje len veriacich, ale aj množstvo turistov. Každú prvú sobotu v mesiaci sa tu konajú fatimské púte.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:132" dir="auto" style="text-align:justify">Chcete vedieť, ako vyzerá Podpoľanie, Zvolenská kotlina, Banská Bystrica či dokonca Nízke a Vysoké Tatry z pohľadu vtákov? V Aeroklube v Očovej si tento zážitok môžete dopriať počas letu na vetroni L-23 alebo na motorovom lietadle Z-43. Odvážnejší si môžu vyskúšať aj pilotovanie lietadla.</p>

Aeroklub Očová

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Aeroklub Očová</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:132" dir="auto"&gt;Chcete vedieť, ako vyzerá Podpoľanie, Zvolenská kotlina, Banská Bystrica či dokonca Nízke a Vysoké Tatry z pohľadu vtákov?&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:132" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Chcete vedieť, ako vyzerá Podpoľanie, Zvolenská kotlina, Banská Bystrica či dokonca Nízke a Vysoké Tatry z pohľadu vtákov? V Aeroklube v Očovej si tento zážitok môžete dopriať počas letu na vetroni L-23 alebo na motorovom lietadle Z-43. Odvážnejší si môžu vyskúšať aj pilotovanie lietadla.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>


<p data-sourcepos="3:1-3:175" dir="auto" style="text-align:justify">Každoročne sa druhý júlový víkend na detvianskom amfiteátri organizuje jeden z najväčších folklórnych festivalov na Slovensku - Folklórne slávnosti pod Poľanou. Ich tradícia siaha až do roku 1966. Pravidelne si trojdňový program na hlavnom pódiu a množstvo sprievodných podujatí spolu s remeselným jarmokom príde pozrieť viac ako 50 tisíc návštevníkov.</p>

Folklórne slávnosti pod Poľanou

<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<Article listdisplay="">
  <name>Folklórne slávnosti pod Poľanou</name>
  <anotation>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:175" dir="auto"&gt;Každoročne sa druhý júlový víkend na detvianskom amfiteátri organizuje jeden z najväčších folklórnych festivalov na Slovensku - Folklórne slávnosti pod Poľanou.&lt;/p&gt;</anotation>
  <body>&lt;p data-sourcepos="3:1-3:175" dir="auto" style="text-align:justify"&gt;Každoročne sa druhý júlový víkend na detvianskom amfiteátri organizuje jeden z najväčších folklórnych festivalov na Slovensku - Folklórne slávnosti pod Poľanou. Ich tradícia siaha až do roku 1966. Pravidelne si trojdňový program na hlavnom pódiu a množstvo sprievodných podujatí spolu s remeselným jarmokom príde pozrieť viac ako 50 tisíc návštevníkov.&lt;/p&gt;</body>
  <redir/>
  <meta>
    <title/>
    <description/>
    <keywords/>
    <og_title/>
    <og_type/>
    <og_description/>
    <og_article_author/>
    <og_article_section/>
    <og_article_tag/>
    <og_url/>
    <og_image/>
  </meta>
</Article>
